10.3.7. Analìza rizika ---------------------- éspeçnì projekt zabezpeŸ¡ dodanie vìstupov tak, ako je poe§advan‚, tzn. v po§adovanom Ÿase, rozpoŸte a spokojnosti z kazn¡ka. Probl‚my vçak nast vaj£ vtedy, ak je plnenie projektu v Ÿasovom sklze, rozpoŸet je vyŸerpanì, alebo niektor‚ po§iadavky ost vaj£ nesplnen‚. Pri pl novan¡ softv‚rovìch projektov je potrebn‚ poŸitaœ i s vplyvom vonkajçich (tzn. managerom neovplyvnite–nìch faktorov), ktor‚ m“zu projekt nepriaznivo ovplyvniœ. Cie–om managementu rizika je eliminovaœ najpravdepodobnejçie rizik  na £roveå, ktor£ je mo§n‚ akceptovaœ. Pri elimin cii rizikovìch faktorov je potrebn‚ vykonaœ nasleduj£cu postupnosœ aktiv¡t: - identifik cia rizikovìch faktorov - urŸenie prior¡t a k–ucovìch rizikovìch faktorov - vytvorenie a implementovanie pl nu odstr nenia riz¡k Identifik cia rizikovìch faktorov --------------------------------- Prvìm krokom k identifik cii rizikovìch faktorov je vytvorenie zoznamu mo§nìch rizikovìch faktorov. Existuje viacero pr¡stupov k urŸovaniu rizikovìch faktorov. V [Perry:1985] je pop¡san‚ nasledovn‚ rozdelenie kritickìch faktorov do skup¡n: - çtruktur lne rizikov  faktory - technick‚ rizikov‚ faktory - ve–kostn‚ rizikov‚ faktory Pre ka§dì rizikovì faktor je potrebn‚ urŸiœ jedho dva atrib£ty: pravdepodobnosœ vìskytu a rozsah çkody. Pravdepodobnosœ vìskytu rizikov‚ho faktora predstavuje pravdepodobnosœ, §e poŸas rieçenia projektu nastane situ cia popisovan  danìm rizikovìm faktorom. Pre urŸovanie pravdepodobnosti vìskytu roizikovìch faktorov sa pou§iva stupnica 0-100%, kde jednotliv‚ rozsahy znamenaj£ nasledovn£ pravdepodobnosœ: ve–mi ve–k  90 - 100% ve–k  70 - 89% stredn  30 - 69% n¡zka 10 - 29% ve–mi n¡zka 0 - 9% Rozsah çkody je meranì v stupnici 1-10. Reprezentuje çkodu, napr. vzh–adom k pl nu, rozpoŸtu a splneniu po§iadaviek, ktor£ m“ze vìskyt situ cie pop¡sanej rizikovìm faktorom sp“sobiœ. V danej stupnici reprezentuje 1 ve–mi mal£ skodu a 10 reprezentuje ve–k£ skodu a straty. UrŸenie prior¡t a k–uŸovìch rizikovìch faktorov ----------------------------------------------- Pre ka§dì rizikovì faktor je potrebn‚ odvodiœ mieru d“le§itosti dan‚ho faktora vzh–adom na projekt. T£to hodnotu je mo§n‚ napr. urŸiœ vyn soben¡m rozsahu çkody a pravdepodobnosti vìskytu pre ka§dì rizikovì faktor identifikovanì v predch dzaj£com kroku. Zo z¡skanìch £dajov je mo§n‚ vytvoriœ tabu–ku. Z tabu–ky je potom zrejm‚, ktor‚ rizikov‚ faktory s£ pre projekt najd“le§itejçie, tzn. odstraåovaniu ktorìch rizikovìch faktorov je potrebn‚ venovaœ zvìsen£ pozornosœ. Vytvorenie pl nu elimin cie riz¡k --------------------------------- Pri vytv ran¡ pl nu elimin cie rizikovìch faktorov je potrebn‚ pre ka§dì faktor zv ziœ mo§nosti jednak zn¡zenia pravdepodobnosti jeho vìskytu, ako aj predpokladanì rozsah çkody. Z roveå vçak je potrebn‚ zv ziœ taktie§ n sledky implement cie danej elimin cie rizika, najm„ mo§nì vznik novìch rizikovìch faktorov. Pri elimin cii rizikovìch faktorov sa doporuŸuje dodr§iavaœ nasledovn‚ z sady: - vyhìbaœ sa extr‚mom, pr¡liç mal  ako aj pr¡liç rozsiahla elimin cia rizikovìch faktorov prin sa nedostatky - pokia– s£ n klady na elimin ciu najd“le§itejçieho rizikov ho faktora v„csie ako jeho potenci lna çkoda, je vhodnejçie projekt vyv¡jaœ s danìm rizikov, tzn. ho neeliminovaœ - pokia– elimin cia rizika zav dza viac rizika, potom ho nem  zmysel odstraåovaœ - rizikov‚ faktory s n¡zkou pravdepodobnosœou vìskytu a s n¡zkym rozsahom çkody by nemali byœ ignorovan‚, preto§e ich elimin cia m“ze vy§adovaœ iba mal‚ n klady Rizikov‚ faktory ---------------- V praxi je vhodn‚ pri identifik cii rizikovìch faktorov vych dzaœ so zoznamu najviac sa vyskytuj£cich rizikovìch faktorov. Pri aplik cii na konkr‚tny projekt je potrebn‚ ka§dì z uvedenìch rizikovìch faktorov samostatne zv ziœ, pr¡padne identifikovaœ dalçie, v zozname neuveden‚ rizikov‚ faktory. 1._ciele_projektu - ciele projektu nie s£ jasne definovan‚ a pochopen‚ projekŸnìm t¡mom, pou§ivate–om a managementom. Nie s£ jasne çpecifikovan‚ funkcie syst‚mu, chìbaj£ podrobn‚ st£die nasadenia a pou§ivania syst‚mu 2._postoje_zainteresovanìch - pou§ivate– nie je schopnì prijaœ vytv ranì syst‚m, alebo nie je ochotnì spolupracovaœ - nie je projektu priradenì management a existuj£ci management nem  z ujem na projekte spolupracovaœ - projekŸnì t¡m nie je priradenì k projektu a nem  z ujem na projekte pracovaœ 3._oŸak vania - management a pou§ivatelia maj£ r“zne oŸak vania vzh–adom na vytv ranì syst‚m - r“zne organizaŸn‚ subjekty pou§ivate–a maj£ r“zne predstavy o syst‚me a r“zne oŸak vania - oŸak vania s£ vzh–adom k vytv ran‚mu syst‚mu nerealistick‚ 4._organiz cia_projektu - vçetky Ÿasti organiz cie ovplyvnenej syst‚mom nie s£ rovnomerne zast£pen‚ v projekŸnom t¡me - £lohy v projekte a ich zodpovednosœ nie s£ jednoznaŸne definovan‚ - nie je jasne definovanì rozsah spolupr ce pou§ivate–a na projekte 5._implement cia_a_odhady - kontroln‚ body a vìstupy nie s£ definovan‚ - koniec realiz cie projektu je definovanì ohraniŸen¡m mimo projektu - odhady a term¡ny odovzd vania s£ nerealistick‚ 6._z vislosœ_syst‚mu_na_organiz cii - finanŸn  vìkonnosœ je priamo ovplyvnen  syst‚mom 7._zmeny_proced£r_v_probl‚movom_prostred¡ - nasadenie nov‚ho syst‚mu sp“sob¡ podstatn‚ organizaŸn‚ zmeny u odberate–a 8._rozsah_projektu - projekt vy§aduje ve–kìbt¡m na dlhì cas 9._geografick _lok cia - syst‚m bude obsluhovaœ viacero geograficky oddelenìch miest. T to skutoŸnosœ je kritick  najm„ pri inçtal cii syst‚mu 10._komplexita_syst‚mu, syst‚m obsahuje: - mnoho pou§ivate–skìch funkci¡ - zlo§it‚ pou§ivate–sk‚ funkcie - interfejsy k inìm syst‚mom - vy§aduje zmeny inìch syst‚mov 11._z vislosœ_na_inìch_projektoch - projekt je ŸiastoŸne alebo £plne z vislì od in‚ho projektu - rizikov‚ faktory in‚ho projektu nie s£ analyzovan‚ a nie s£ definovan‚ met¢dy ich elimin cie 12._pou§itie_novej_technol¢gie - pou§iva sa novì hardv‚r, softv‚r, alebo nov  aplikaŸn  technol¢gia 13._komponenty_projektu - projekt obsahuje ve–a r“znych komponentov, napr. hardv‚r, softv‚r, komunik cia - do projektu je zapojenìch ve–a dod vate–ov r“znych komponentov syst‚mu 14._sk£senosti_projekŸn‚ho_t¡mu - manager projektu je nesk£senì, projekt takejto zlo§itosti a rozsahu riadi prvìkr t - Ÿlenovia projekŸn‚ho t¡mu nemaj£ potrebn‚ sk£senosti v Ÿinnostiach, ktor‚ bud£ v projekte vykon vaœ (napr. hardv‚r, softv‚r, komunikaŸn  technol¢gia, datab zy, vìvojov‚ prostredia atÔ.) 15._sk£senosti_pou§ivate–a - pou§ivate– je prvìkr t zapojenì do vìvoja a implement cie syst‚mu - u§ivate– nebol dostatoŸne zapojenì do £vodnej çt£die vhodnosti a do etapy analìzy vytv ran‚ho syst‚mu - pou§ivate– nepochopil v plnom rozsahu d“lsledky doporuŸovanej alternat¡vy rieçenia syst‚mu 16._zabezpeŸenie_kvality - nie s£ dostatoŸn‚ sk£senosti s vykon van¡m zabezpeŸovania kvality poŸas pr c na projekte 17._zmluvn‚_z v„zky - detaily zmluvnìch z v„zkov v r mci projektu nie s£ presne definovan‚, ako aj dostatoŸne pochopen‚ zainteresovanìmi na projekte 18._predch dzaj£ce_f zy_projektu - predch dzaj£ce f zy projektu neboli vykon van‚ na z klade odsk£sanej metodol¢gie - pr ca na predch dzaj£cej f ze projektu nepolo§ila dostatoŸn‚ z klady pre s£casne vykon van£ f zu 19._riadenie_zmien - proced£ry riadenia zmien nie s£ definovan‚ - proced£ry riadenia zmien nie s£ uplne pochopen‚ vçetkìmi zainteresovanìmi - d“le§it‚ zmeny nie s£ riaden‚ a ich d“sledky na ciele projektu nie s£ analyzovan‚ Strat‚gie elimin cie rizikovìch faktorov ---------------------------------------- V praxi sa pou§ivaj£ taktie§ urŸit‚ viac-menej çtandardn‚ met¢dy elimin cie rizikovìch faktorov. Tieto met¢dy je potrebn‚ prisp“sobiœ konkr‚tnemu projektu. 1._predpoklady - jasn  dokument cia vçetkìch prvkov, ktor‚ m“zu ovplyvniœ rozik  projektu na vçetkìch £rovniach detailu. Cie–om nie je vytvorenie zoznamu ospravedlnen¡ ak nieŸo zlyh , ale: - vyprovokovaœ diskusiu - podporovaœ rozhodovanie o mo§nostiach - zabezpeŸenie jasn‚ho pochopenia vçetkìmi zainteresovanìmi - prvky, ktor‚ treba dokumentovaœ, zahråuj£: - vçeobecn‚ n h–ady - nevysloven‚ (implicitn‚) predpoklady - verb lne priradenia - strat‚gie elimin cie rizikovìch faktorov 2._projekty_ve–k‚ho_rozsahu - rozdelenie do viacerìch mençich a nez vislìch projektov - rozdelenie do sub-projektov pre n sledn£ f zov£ implement ciu - pl novanie rezerv medzi f zami na odstr nenie mo§nìch sklzov - vykonanie mal‚ho projektu na zaŸiatku - vytvorenie prototypu 3._zapojenie_pou§ivate–ov_do_vìvoja_syst‚mu - identifik ccia reprezentanta pou§ivate–ov, ktorì je priaznivcom projektu. M“ze t to osoba byœ managerom projektu ? - vytvorenie vìboru pou§ivate–ov a urŸenie koordin tora z tejto akupiny, ktorì bude v projekŸnom t¡me - zabezpeŸenie zodpovedaj£ceho zapojenia skupiny reprezentat¡vnych pou§ivate–ov - pozìvaœ reprezentanta pou§ivate–ov na pravideln‚ stretnutia hodnotiace stav projektu. Je mo§n‚ organizovaœ speci lne stretnutia zameran‚ na hodnotenie postupu pr c na projekte pre pou§ivate–ov - distribuovanie spr v o stave projektu medzi pou§ivate–ov. V spr ve by v tomto pr¡pade mala byœ speci lna Ÿasœ venuj£ca sa pou§ivate–skìm aspektom projektu - vìvojovì t¡m viesœ od poŸiatku k £zkej spolupr ci s pou§ivate–mi 4._odhady - priradenie vzœahov vyjadruj£cich mieru neurŸitosti - neukonŸovaœ odhady pr¡liç skoro - v pr¡pade projektov s vysokìm rizikom vykonaœ: - vytvorenie podrobnejçich odhadov, pokia– je to mo§n‚ - vytvorenie poŸiatoŸnìch odhadov a pl novanie bodov, v ktorìch sa odhady bud£ prehodnocovaœ - zabezpeŸenie, aby si z kazn¡k bol vedomì svojej spoluzodpovednosti za Ÿasovanie - vyhn£t sa stanoveniu trvrdìch term¡nov odovzd vania - zv ziœ, Ÿi projekt v“bec realizovaœ 5._schopnosti,_sk£senosti - zabezpeŸiœ, aby vçetky nevyhnutn‚ predpoklady pre projekt dok zal zabezpeŸiœ projekŸnì t¡m, tzn. aby projekŸnì t¡m mal vçetky potrebn‚ sk£senosti a schopnosti - zabezpeŸiœ, aby jednotlivì clenovia projekŸn‚ho t¡mu pochopili a ztoto§nili sa s aktivitami, na ktorìch sa bud£ podielaœ, ako aj s vytv ranìmi vìstupmi - zabezpeŸte pre projekŸnì t¡m potrebn‚ skolenia a zaraÔte ich do pl nu projektu - p rovanie sk£senejçich a menej sk£senìch Ÿlenov t¡mu - z¡skanie viacerìch sk£senìch pracovn¡kov v pr¡pade potreby 6._monitorovanie_procesu - presnejçie monitorovanie procesu - zvìsenie frekvencie vytv ranie spr v o stave projektu - zavedenie rigor¢znejçieho pl nu zabezpeŸenia kvality 7._riadenie_zmien - zabezpeŸenie vhodnìch proced£r pre riadenie zmien, ich pochopenia zainteresovanìmi a skutoŸn‚ho pou§ivania tìchto proced£r 8._zabezpeŸovanie_kvality - zabezpeŸenie vhodn‚ho pl nu zabezpeŸenia kvality a jeho skutoŸn‚ho pou§iania 10.3.8. Monitorovanie postupu pr c ---------------------------------- Cie–om monitorovania je spracov vaœ, aktualizovaœ a udr§iavaœ dokument ciu o pr cach na projekte, ktor  sl£zi ako podklad pri rozhodovan¡. Spr va o stave projektu je vìchodiskom pri porovn van¡ stavu projektu vzh–adom k jeho pl nu. Monitorovanie je mo§n‚ vykon vaœ na £rovni cel‚ho projektu, ako aj na £rovni jednotlivìch pracovn¡kov. Na £rovni projektu sa monitoruje stav cel‚ho projektu a porovn va sa so celkovìm pl nom projektu. Na £rovni pracovn¡kov na vytv ran periodickì pl n pr ce, ktorì sa vytv ran pre ka§d‚ho pracovn¡ka pre urŸitì casovì interval (napr. 2 tìzdne). Tento pl n sa pravidelne aktualizuje a sleduje sa jeho plnenie a vyvodzuj£ sa d“sledky z jeho pr¡padn‚ho neplnenia. DoporuŸuje sa monitorovaœ pr ce pracovn¡kov v kratçich Ÿasovìch intervaloch. Podobnì pl n pr ce je mo§n‚ zostavovaœ i pre jednotliv‚ t¡my. Periodickì pl n pr ce je ilustrovanì na OBR.10.26. OBR.10.26. - periodickì pl n pr ce Pre formul r periodick‚ho pl nu pr ce sa doporuŸuje zahrn£t nasledovn‚ inform cie: - identifik cia aktivity - popis aktivity - vynalo§en‚ usilie na aktivitu za jednotliv‚ dni (v tìzdni) - vynalo§en‚ usilie na aktivitu za tìzdeå - odhadovanì rozsah do dokonŸenia aktivity - rozpoŸet na dokonŸenie aktivity - celkov‚ usilie spotrebovan‚ na dan£ aktivitu - pl novanì zaŸiatok a ukonŸenie aktivity - aktu lny zaŸiatok a koniec aktivity - pozn mky, napr. o nepl novanìch aktivit ch DodatoŸn  tìzdenn  inform cia m“ze zahråovaœ: - ciele na tìzdeå - aspekty, ktorìm je potrebn‚ venovaœ zvìsen£ pozornosœ - ciele na nasleduj£ci tìzdeå Pre riadenie projektu je d“le§it  aj aktu lna inform cia o zdrojoch projektu. Tak to spr va m“ze obsahovaœ: - kumulat¡vne £silie do dneçn‚ho dåa - odhadovan‚ usilie do ukonŸenia - predpoveÔ: kumulat¡vne £silie + odhadovan‚ usilie - variancie: rozpoŸet - predpoveÔ - Ÿas spotrebovanì jednotlivìmi aktivitami a zdrojmi (napr. analytik, program tor) - Ÿas spotrebovanaktivitou a individu lnym zdrojom (Ÿo kto urobil) Periodick‚ pl ny pr ce vypracovav van‚ jednotlivìmi pracovn¡kmi umo§nuj£ managerovi sledovaœ postup pr c na projekte. Z tohoto h–adiska je potrebn‚, aby ka§dì clen t¡mu mal preh–ad o svojom pr¡spevku k celkov‚mu plneniu pl nu projektu. Zatìmto £celom je potrebn‚ na stretnutiach t¡mu obozn miœ pracovn¡kov s diagramom aktiv¡t a so zakomponovan¡m pr¡spevku ka§d‚ho pracovn¡ka. Vytv ranie a vyplåovanie periodickìch pracovnìch pl nov by malo zaŸaœ prvìm dåom projektu, aby sa t to Ÿinnosœ stala pre vçetkìch zainteresovanìch rutinnou. Je vhodn‚ evidovaœ pr ce ka§dodenne, preto§e sp„tn‚ vyplåovanie pl nov vedie k ich skreslovaniu. Z h–adiska managera je potrebn‚ zabezpeŸiœ sp„tn£ v„zbu z vyhodnocovania plnenia pl nov. 10.3.9. Dokumentovanie postupu pr c ----------------------------------- Jednou z d“le§itìch £loh managera projektu je vypracov vanie spr vy o postupe pr c na projekte. Z kladn‚ inform cie obsiahnut‚ v tejto spr ve s£ nasledovn‚: - zhrnutie stavu - Ôalçie spr vy: - spr va o pl ne aktiv¡t - spr va o rozpoŸte - probl‚my - podklady pre rozhodovanie pri probl‚moch Spr va o stave projektu nie je urŸen  na rieçenie ka§dodennej komunik cie. V pr¡pade vìskytu probl‚mov je potrebn‚ tieto probl‚my rieçiœ okam§ite. Manager mus¡ byœ prvì, kto sa o probl‚me dozvie. Spr va o stave projektu je viac ako aktualizovanì GANTT diagram a zostava o vyu§ivan¡ zdrojov a rozpoŸtu. Navrhovan  obsahov  strukt£ra spr vy o stave projektu je nasledovn : - zhrnutie stavu (iba na najvyçsej £rovni riadenia) - vìsledky, kontroln‚ body, ktor‚ boli disiahnit‚ - rozpoŸet - zdroje - prehodnotenia a rev¡zie odhadov - zmeny zamerania projektu - zmeny harmonogramu a pl nu - aktivity ukonŸen‚ v predch dzaj£com Ÿasovom intervale - aktivity pl novan‚ na nasleduj£ci Ÿasovì interval - probl‚my a akŸn‚ pl ny - n vrhy a doporuŸenia - vy§adovan‚ akcie managementu, napr. po§iadavky na schv lenie alebo rozhodnutie - sumariz cia po§iadaviek na zmeny Spr va o stave projektu bìva niekedy rozçiren  o Ôalçie doplåuj£ce spr vy, napr. spr va o postupe pr c a spr va o rozpoŸte. Spr va o postupe pr c informuje o postupe pr c v zmysle aktiv¡t a produktov, tzn. Ÿo bolo spraven‚ a Ÿo m  byœ spraven‚. Postup pr c v tomto pr¡pade m“ze byœ definovanì pomocou aktualizovan‚ho GANTT diagramu, s definovanìm s£casnìm d tumom. Tento vìstup poskytuje v„csina prostriedkov pre podporu managementu. Spr va o rozpoŸte informuje a n kladov do s£casn‚ho term¡nu a o zvyçku rozpoŸtu. V r mci tejto spr vy sa m“zu vyskytovaœ r“zne podrobnosti o Ÿerpan¡ rozpoŸtu, napr. n klady na aktivitu alebo n klady na aktivitu a zdroj (pracovn¡ka). 10.3.10. Riadenie zmien ----------------------- Riadenie zmien predstavuje proced£ru pre riadenie zmien alebo spresnen¡ u§ ods£hlasenìch produktov. Zmeny nie s£ ve–mi §iad£ce, preto§e s£ casovo n roŸne a m“zu znehodnotiœ casœ u§ vykonanej pr ce na projekte. V projekte m“zu byœ zmeny sp“soben‚: - pou§ivate–sk‚ po§iadavky sa vyv¡jaj£ keÔ sa prejde k detailom - analìza mp§nost¡ zvìsenia vìkonnosti syst‚mu - zmeny u klienta - strat‚gia - priority - person l (pou§ivatelia) - management zo strany pou§ivate–a - vlastn¡ctvo - nov  legislat¡va Po§iadavky na zmeny musia byœ vyhodnocovan‚, pl novan‚ a schva–ovan‚. D“vody pre potrebu definovania proced£r riadenia zmien s£ nasledovn‚: 1. podpora_rozhodovania. KeÔze nie vçetky po§iadavky na zmeny vy£stia do skutoŸn‚ho vykonania zmeny, je nevyhnutn‚ rozhodovaœ, ktor‚ z po§iadaviek akceptovaœ. Proced£ra mus¡ zabezpeŸiœ, aby ka§d  po§iadavka bola seri¢zne vyhodnoten . 2. vplyv na projekt. Vykonanie zmeny m“ze maœ bezprostrednì a Ôalekosiahly vplyv na projekt. KeÔze tieto d“sledky nemusia byœ evidentn‚, je potrebn  d“kladn  ich analìza pred vlastnìm rozhodovan¡m o akcept cii po§iadavky na zmenu. 3. systematiŸnosœ identifik cie a spracovania. Ak je proced£ra zn ma od zaŸiatku projektu, ka§dì pracovn¡k vie ako pracovaœ s po§iadavkami na zmeny. Toto zabezpeŸi, §e pl novan  pr ca nebude bezd“vodne preruçovan  a zabr ni sa "vylepçovaniu" produktov bez ich autoriz cie, tzn. schv lenia 4. komunik cia medzi t¡mom, managementom a pou§ivate–om. Proced£ra riadenia zmien zabezpeŸuje nielen prostriedok komunik cie, ale zabezpeŸuje taktieŸ vçeobecn£ informovanosœ o dian¡. 5. cena projektu. Hoci zmeny aj v polovici produktu £stia k vytvoreniu produktu s lepçimi vlastnosœami, ich vykonanie st le vy§aduje Ÿas a peniaze. Tieto dodatoŸn‚ zdroje je potrebn‚ odhadn£t a schv liœ pred vykon van¡m zmeny. 6. zodpovednosœ. Ak raz po§iadavka na zmenu bola vyhodnoten , pl novan  a schv len , pou§ivatelia aj projekŸnì t¡m zdie–aj£ spoluzodpovednosœ za t£to zmenu. Znamen  to, §e zainteresovan¡ nielen vedia o zmene, ale akceptuj£ jej mo§n‚ d“sledky. Proced£ra pre riadenie zmien v prijekte je ilustrovan  na OBR.10.27. OBR.10.27. - proced£ra riadenia zmien v projekte Na tomto obr zku sa predpoklad , §e rozpoŸet na zmeny a schva–ovac¡ proces pre zmeny s£ u§ stanoven‚. V tomto ka§dì so zainteresovanìch na projekte m“ze daœ po§iadavku na vykonanie zmeny (v u§ vytvorenìch vìstupoch). Po§iadavka je vo v„csine pr¡padov dod van  na çpeci lnom formul ri, ktor‚ho çtrukt£ra m“ze byœ nasledovn : - identifik cia - poradov‚ cislo zmeny (referencia do zoznamu) - d tum vytvorenia po§iadavky - n zov projektu - §iadate– - opis zmeny - p“vod a charakter zmeny - d“vod, preŸo je zmena vy§adovan  - vìhody a pr¡nosy po implement cii zmeny - cena, tzn. po§iadavky na rozpoŸet a in‚ zdroje s£visiace s realiz ciou po§iadavky na zmenu - odpor£cania managera projektu - podpisy - po§adovate– - rieçite– (manager) - identifik cia kto, kedy a ako prebral vyrieçenie po§iadavky - stav rieçenia (pripraven , neschv len , schv len , rieçen , implementovan , odovzdan ) - rozhodnutie - po§iadavku na zmenu akceptovaœ, neakceptovaœ - zd“vodnenie rozhodnutia - priorita rieçenia po§iadavky na zmenu - pl novan‚ term¡ny (implement cie, odovzdania, ...) - zodpovednosœ - za management rieçenia - za vlastn‚ vyrieçenie - n klady - odhadovan‚ - skutoŸn‚ Po vytvoren¡ po§iadavky sa prech dza k jej vyhodnoteniu., tzn. urŸeniu, Ÿi je dan  po§iadavka §elaste–n  a mo§n . Po§iadavka je buÔ bezprostredne zamietnut , alebo sa prevedie d“kladn  analìza jej d“sledkov na projekt a odhad n kladov na jej realiz ciu. V pr¡pade, §e tieto n klady s£ v r mci rozpoŸtu na zmeny, m“ze po§iadavku na zmenu schv liœ i manager. V opaŸnom pr¡pade mus¡ o nej rozhodn£t riadiaci org n. V pr¡pade riedenia zmien je potrebn‚ zoh–adniœ mo§n‚ negat¡vne n sledky tejto Ÿinnosti: - ve–k  frekvencia po§iadaviek na zmeny m“ze vy£stiœ k z sadnìm zmen m projektu - procedura riadenia zmien nem  byœ form lna nato–ko, aby odr dzala od po§adovania zmien - je vhodn‚ zaviesœ proced£ru rieçenia po§iadaviek v kritickìch situ ci ch, keÔ nie je k dispoz¡cii dostatok Ÿasu na form lne spracovanie po§iadavky 10.3.11. ZabezpeŸovania kvality ------------------------------- ZabezpeŸovanie kvality je proces organiz cie a rev¡zie pr c na projekte takìm sp“sobom, aby sa dosiahla implement cia produktov v zhode s pou§ivate–skìmi po§iadavkami a na po§adovanom stupni kvality. Probl‚mom zabezpeŸovania kvality v pr¡pade informaŸnìch syst‚mov je r“zny poh–ad na kvalitu: - z pou§ivate–sk‚ho poh–adu zodpoved  kvalita jednoduchosti obsluhy syst‚mu, spo–ahliv‚mu a efekt¡vnemu vykon vaniu jednotlivìch funkci¡ syst‚mu - z h–adiska prev dzky znamen  kvalita dobr£ prev dzkov£ dokument ciu, minim lne zmeny v dokument cii a efekt¡vne vyu§ivanie vìpoŸtovìch zdrojov. - z h–adiska tvorcu syst‚mu zodpoved  kvalita Ÿitate–nìm a modifikovate–nìm programom a Ÿitate–nej a presnej dokument cii - z h–adiska managera zodpoved  kvalita dodaniu produktu naŸas, v r mci rozpoŸtu a po§iadaviek pou§ivate–a ZabezpeŸovanie kvality m  vplyv na vìvoj syst‚mu najm„ z h–adiska nasledovnìch skutoŸnost¡: 1. f zy: vìvoj syst‚mu prebieha obvykle ako postupnosœ et p. Z vislosti medzi jednotlivìmi etapami znamenaj£, §e nekvalitnì vìstup jednej etapy sp“sobuje probl‚my v n slednìch etap ch. 2. pou§ite–nosœ: v pr¡pade, §e sa kvalite syst‚mu nevenuje pozornosœ, je pravdepodobn‚, §e kvalita vìsledn‚ho produktu bude ni§sia. Ako n sledok je mo§n‚ uviesœ zvìsenie prev dzkovìch n kladov, strata d“very v syst‚m, potreba dodatoŸnìch £prav syst‚mu atÔ. 3. n klady: Ÿim mesk“r sa zist¡ chyba v syst‚me, tìm s£ v„csie n klady na jej odstr nenie. Z tohoto d“vodu sa kladie d“raz na Ÿo najskorçiu identifik ciu chìb. 4. prev dzka: n klady na odstraåovanie neidentifikovanìch chìb sa m“zu presun£t i do etapy prev dzky. Odhaduje sa, §e n klady na prev dzku dosahuj£ a§ 50% n kladov na celì syst‚m Pre zabezpeŸovanie kvality softv‚rovìch produktov existuje viacero çtandardov. Medzi najzn mejçie matria: ISO 9000 - quality management and quality assurance standards FIPS PUB 101 - guideline for lifecycle validation, verification and testing ZabezpeŸenie kvality je najvhodnejçie zabezpeŸiœ samotnìmi £castn¡kmi projektu. Pre sledovanie proced£r zabezpeŸovania kvality je vçak vhodn‚ vytvoriœ samostatn£ skupinu, ktor  m“ze byœ i extern¢u Ÿasœou projekŸn‚ho t¡mu. Logickìm miestom pre aplik ciu proced£r zabezpeŸovania kvality je stav, keÔ je –ubovo–nì z vìstupov projektu pripravenì k odovzdaniu. Òalçim miestom je ukonŸenie f zy projektu, preto§e v tomto momente sa konsoliduj£ vçetky vìstupy danej f zy. ZabezpeŸovanie kvality by malo uçetriœ viac n kladov, ako s£ n klady na jej samostn£ realiz ciu. Jednou z mo§nost¡ vykonania tohoto porovnania je uva§ovanie vìvoja projektu bez zabezpeŸenia kvality. Ka§dy projekt by mal maœ v inici lnej f ze definovan‚ proced£ry, akìmi sa bude zabezpeŸovaœ kvalita pr c a produktov. Tieto proced£ry by si mal osvojiœ ka§dì clen t¡mu a mal by existovaœ dokument Pl n zabezpeŸovania kvality. Takìto dokument m“ze byœ vy§adovanì pri konkurznom konan¡ na nov‚ projekty. V tomto dokumente s£ pre ka§d£ f zu a typ produktu definovan‚: - po§iadavky a krit‚ri , ktor‚ musia byœ z poh–adu kvality splnen‚ - rozsah a form t dokument cie - stupeå schva–ovania a zodpovednosti 10.3.11.1. Zoznam £loh rie‚nìch v procese zabezpeŸovania -------------------------------------------------------- kvality ------- Inici cia projektu ------------------ 1. évodn‚ inform cie - s£ definovan‚ ciele projektu a jeho rozsah - ciele a rozsah s£ ods£hlasen‚ vçetkìmi zainteresovanìmi na projekte æt£dia dosiahnute–nosti cie–ov projektu --------------------------------------- 1. Ciele projektu - ciele projektu s£ jasne stanoven  a porozumen‚ vçetkìmi zainteresovanìmi, tzn. projekŸnìm t¡mom, managementom a pou§ivate–mi 2. Funkcie syst‚mu - vçetky po§adovan‚ funkcie s£ analyzovan‚ a op¡san‚ - s£casnì a navrhovanì syst‚m s£ n le§ite op¡san‚ 3. Mo§n‚ alternat¡vy - bolo uva§ovan‚ s dostatoŸnìm mno§stvom alternat¡v na pr¡sluçnej £rovni detailov - zmysel vybranej alternat¡vy je jasne definovanì a dokumentovanì 4. Spolupr ca s pou§ivate–om - pou§ivate– spolupracuje na vìvoji vçetkìch çt£di¡ - pou§ivate– s£hlas¡ so vçetkìmi navrhovanìmi rieçeniami a produktami - pou§ivate– plne porozumel rieçeniu svojich po§iadaviek vo vybranej alternat¡ve - pou§ivate– m  realistick‚ oŸak vania vzh–adom k vytv ran‚mu syst‚mu 5. OhraniŸenia - vçetky mo§n‚ ohraniŸenia a obmedzenia boli identifikovan  a zv zen‚ - je definovan  proced£ra reakcie v pr¡pade vìskytu neoŸak van‚ho ohraniŸenia 6. Metodol¢gia - çt£dia bola vypracovan  v s£lade v vybranou a schv lenou meotdol¢giou 7. Analìza n kladov a pr¡nosov - analìza obsahuje realistickì odhad n kladov a pr¡nosov syst‚mu - odhadovan‚ n klady boli schv len  pou§ivate–om a sponzorom 8. Pl n projektu - boli identifikovan‚ a analyzovan‚ vçetky f zy projektu, a§ na £roveå z kladnìch aktiv¡t - s£ definovan‚ produkty a kontroln‚ body - Ÿasy pre implement ciu syst‚mu s£ stanoven‚ s oh–adom (v s£lade) s externìmi ohraniŸeniami - odhady a term¡ny s£ re lne a splnite–n‚ - je vypracovan  analìza d“vory k odhadom - je vypracovanì pl n pre nasleduj£cu etapu (analìzu) v dostatoŸnej podrobnosti - je vhodn‚ vykonaœ priradenie person lu a zdrojov 9. Riadenie zmien - je definovan  proced£ra riadenia zmien s priraden¡m zodpovednost¡ - vçetci porozumeli tejto proced£re æpecifik cia syst‚mu -------------------- 1. S£casnì syst‚m - s£casnì syst‚m spracovania inform ci¡ bol dostatoŸne presk£manì o boli definovan‚ vçetky jeho z kladn‚ funkcie - pou§ivate– skontroloval a ods£hlasil defin¡ciu s£casn‚ho stavu spracovania inform ci¡ 2. Vytv ranì syst‚m - pracovn¡ci podie–aj£ci sa na çpecifik cii po§iadaviek na novì syst‚m s£ t¡ ist¡, ktor¡ novì syst‚m bud£ aj pou§ivaœ - vçetky z kladn‚ funkcie pou§ivate–skej organiz cie s£ definovan‚ - vçetky manu lne aj automatizovan‚ funkcie s£ pop¡san‚ - interfejsy k inìm syst‚mom a Ôalçim organizaŸnìm zlo§k m s£ specifikovan‚ - vçetky d“le§it‚ vstupy a vìstupy su zn me, v pr¡pade potreby doplnen‚ preh–adnìmi obrazovìmi ilustr ciami - vçetky £daje s£ definovan‚, vr tane urŸenia kde s£ vstupmi, kde s£ transformovan‚ a kde s£ vìstupmi - vçetky £daje s£ adekv tne analyzovan‚ a modelovan‚, napr. zaruŸenie normaliz cie d tov‚ho modelu - d tov‚ model bol skontrolovanì a ods£hlasenì pou§ivate–om - data-dictionary sa pou§iva a je pravidelne aktualizovanì - pou§ivate– skontroloval a ods£hlasil vytv ran£ specifik ciu nov‚ho syst‚mu - vçetky organizaŸn‚ strukt£ry ovplyvnen‚ novìm syst‚mom çpecifik ciu ods£hlasili a skontrolovali 3. Metodol¢gia - zaruŸenie, §e çpecifik cia syst‚mu bola vytv ran  na z klade schv lenej metodol¢gie 4. Automatizovan‚ podporn‚ prostriedky - ak s£ k dispoz¡cii podporn‚ prostriedky (napr. CASE), musia byœ efekt¡vne vyu§ivan‚ 5. Riadenie/integrita - do syst‚mu bolo zakomponovan‚ adekv tne riadenie, zabezpeŸuj£ce po§iadavky rev¡zie a konformity s pr vom - je pre syst‚m zabezpeŸenì backup, restart a zotavenie z poruchy (recovery) 6. Vìkonnosœ - pre syst‚m bola vykonan  analìza nzaœa§enia pre cel£ pl novan£ zivotnosœ - boli zv zen‚ aspekty vypl vaj£ce z po§adovanej vìkonnosti syst‚mu - ohraniŸenia vìkonnosti boli konzultovan‚ s pou§ivate–om 7. Kontrola - çpecifik cia syst‚mu mus¡ byœ preveren  pou§ivate–om a vçetkìmi Ÿasœami organiz cie ovplyvnenej naseden¡m nov‚ho syst‚mu 8. Implement cia - zopdovedaj£ca pozornosœ mus¡ byœ venovan : - çkoleniu pou§ivate–ov (z Ÿoho bude pozost vaœ, ak  bude £roveå, kto ho bude vykon vaœ) - dokument cii - implement cii (napr. pilotnej, paralelne, f zovo-inkrement lnej, konverzii d t) - vçetky rizikov‚ faktory spojen‚ s implement ciou boli zv zen‚ 9. Pl n projektu - pl n projektu bol aktualizovanì - vçetky odhady a term¡ny ukonŸenia s£ naÔalej realistick‚ - dalçia f za (n vrh syst‚mu) je napl novan  dostatoŸne podrobne - je mo§n‚ priradiœ zdroje a pracovn¡kov 10. N klady projektu - n klady projektu st le s£ v s£lade s rozpoŸtom 11. Riadenie zmien - vìznamn‚ zmeny s£ riaden‚ a ich dopad na projekt je analyzovanì - poŸet a rozsah povolenìch zmien nevedie k odchìlke syst‚mu od p“vodn‚ho zamerania a rozsahu N vrh syst‚mu ------------- 1. Datab za - bola vykonan  adekv tna d tov  analìza - boli vytvoren‚ fyzick‚ defin¡cie d t - data-dictionary sa pou§iva a pravidelne aktualizuje 2. Spracovanie - z kladn‚ funkcie boli analyzovan‚ a transformovan‚ do n vrhu syst‚mu, napr. do vìvojovìch diagramov 3. Vstupy a vìstupy - vçetky vstupy a vìstupy boli çpecifikovan‚ 4. Vìkonnosœ - vçetky z vislosti od vìkonnosti boli zv zen‚ 5. Kontroly - technickì n vrh bol kontrolovanì vçetkìmi oddeleniami, ktor‚ bud£ zabezpeŸovaœ prev dzku nov‚ho syst‚mu 6. Metodol¢gia - n vrh syst‚mu bol vykonanì na z klade schv lenej metodol¢gie 7. Implik cie vyplìvaj£ce z hardv‚ru a softv‚ru - boli zv zen‚ vçetky mo§n‚ d“sledky vyplìvaj£ce z pou§it‚ho hardv‚ru a softv‚ru 8. Dokument cia - n vrh syst‚mu je adekv tne dokumentovanì 9. Pl n projektu - pl n projektu bol aktualizovanì - vçetky odhady a term¡ny ukonŸenia s£ naÔalej realistick‚ - dalçia f za (implement cia syst‚mu) je napl novan  dostatoŸne podrobne - je mo§n‚ priradiœ zdroje a pracovn¡kov 10. N klady projektu - n klady s£ st le v s£lade z rozpoŸtom 11. Riadenie zmien - vìznamn‚ zmeny s£ riaden‚ a ich dopad na projekt je analyzovanì Implement cia a testovanie -------------------------- 1. K¢dovanie - bola vykonan  prehliadka k¢du vzh–adom k jeho korektnosti, £plnosti a dodr§aniu programovac¡ch a k¢dovac¡ch çtandardov 2. Testovanie - program tori otestovali nimi vytvoren‚ moduly - syst‚mov‚ (tzn. kombin cia jednotlivìch modulov) testovanie je ukonŸen‚ - integraŸn‚ (tzn. celì syst‚m vr tane interfejsov) testovanie je ukonŸen‚ - na z klade konzult ci¡ s pou§ivate–mi boli propraven‚ adekv tne testovacie £daje pre akceptaŸn‚ testy 3. Metodol¢gia - implement cia a testovanie boli vykonan‚ na z klade schv lenej metodol¢gie 4. Dokument cia - vytvoren‚ programy s£ zodpovedaj£cim sp“sobom dokumentovan‚ 5. Pl n projektu - pl n projektu bol aktualizovanì - vçetky odhady a term¡ny ukonŸenia s£ naÔalej realistick‚ - dalçia f za (odovzd vanie syst‚mu) je napl novan  dostatoŸne podrobne - je mo§n‚ priradiœ zdroje a pracovn¡kov 6. N klady projektu - n klady s£ st le v s£lade z rozpoŸtom 7. Riadenie zmien - vìznamn‚ zmeny s£ riaden‚ a ich dopad na projekt je analyzovanì Odovzd vanie do prev dzky ------------------------- 1. Testovanie - bolo vykonan‚ zodpovedaj£ce syst‚mov‚ (akceptaŸn‚) testovanie - vìsledky testovania syst‚mu boli kontrolovan‚ a splåuj£ pou§ivate–om stanoven‚ akceptaŸn‚ krit‚ri  - syst‚m bol testovanì v prev dzkovom prostred¡ 2. Vìkonnosœ - boli vykonan‚ testy na vìkonov‚ zaœa§enie a testy rozsahu d t - vìsledky testov potvrdzuj£ po§iadavky na hardv‚rov‚ a softv‚rov‚ prostriedky - vìkonnosœ splåuje krit‚ri  stanoven‚ pou§ivate–om 3. ækolenia - bolo ukonŸen‚ skolenie pou§ivate–ov a prev dzkovate–ov syst‚mu - prev dzkovatelia a pou§ivatelia s£ pripraven¡ na nasadenie syst‚mu do prev dzky 4. Dokument cia - pou§ivate–sk , prev dzkov  a technick  dokument cia je £pln  a preveren  5. Konverzia - d tov  konverzia , Ÿi u§ manu lna alebo automatick , bola vykonan  a overen  6. Podpora - je k dispoz¡cii prodpora pre rieçenia probl‚mov a objasåovanie nejasnost¡