4. Metodol¢gia çtrukt£rovanej analìzy a n vrhu programovìch ----------------------------------------------------------- syst‚mov -------- V predch dzaj£cej kapitole sme sa zaoberali jednotlivìmi technikami, ktor‚ je mo§n‚ pou§iœ pri analìze a n vrhu softv‚rovìch syst‚mov. Cie–om tejto kapitoly je uk zaœ, ako je mo§n‚ tieto techniky systematickìm sp“sobom vyu§iœ pri tvorbe softv‚rovìch syst‚mov, tzn. pop¡saœ metodol¢giu çtrukt£rovanej analìzy a n vrhu. Popisovan  metodol¢gia v mnohom bude vych dzaœ zo çtandardu met¢dy SSADM. KeÔ§e sa jedn  o pomerne rozsiahlu metodol¢giu, budeme je opis vykon vaœ dvojf zovo. V prvej f ze sa s£stred¡me na opis hlavnìch et p v tejto metodol¢gii a v druhej Ÿasti jednotliv‚ etapy op¡çeme podrobnejçie. 4.1. Metodol¢gia çtrukt£rovanej analìzy a n vrhu a §ivotnì ---------------------------------------------------------- cyklus programu --------------- Ka§d£ metodol¢giu je potrebn‚ vidieœ v kontexte §ivotn‚ho cyklu programu. Ako vyplìva u§ z n zvu, miesto opisovanej metodol¢gie je najm„ v etape analìzy pou§¡vate–skìch po§iadaviek a tvorby çpecifik cie syst‚mu, rovnako ako v etape n vrhu syst‚mu. Metodol¢gia sa vçak nesmie slepo obmedzovaœ iba na tieto etapy. Zo §ivotn‚ho cyklu programu je zrejm‚, §e s uvedenìmi etapami s£visia aj Ôalçie Ÿinnosti, ktorìch vyu§itie je v nasleduj£cich etap ch (napr. pr¡prava testovac¡ch £dajov), ktor‚ nie s£ bezprostredne danou metodol¢giou podporovan‚. V opisovanej metodol¢gii nebudeme zd“razåovaœ tieto s£vislosti, no je potrebn‚ si ich uvedomiœ pri pou§it¡ tejto met¢dy v r mci urŸit‚ho modelu §ivotn‚ho cyklu programu. ¦ivotnì cyklus programu rozde–uje §ivotnì cyklus programu na jednotliv‚ etapy. Z h–adiska metodol¢gie çtrukt£rovanej analìzy a n vrhu predstavuj£ jednotliv‚ etapy pr¡liç zlo§it‚ celky. Z tohoto d“vodu bìva ka§d  z pokrìvanìch et p rozdelen  na mençie, ktorìch realiz cia je jednoduhçia, priŸom definuje aj n slednosœ vykon vania tìchto jednoduhç¡ch celkov. Metodol¢gia çtrukt£rovanej analìzy a n vrhu (Ôalej ju budeme oznaŸovaœ SSADM, priŸom si treba uvedomiœ odliçnosœ tohoto oznaŸenia od presne definovanej normy pre SSADM) hierarchicky dekomponuje jednotliv‚ etapy §ivotn‚ho cyklu programu nasledovne: - Etapa - F za - ¬asœ - Sekcia - éloha - Pod£loha Pojem etapy v met¢de SSADM zodpoved  pojmu etapy v §ivotnom cykle programu. Met¢da SSADM pokrìva dve etapy z modelu §ivotn‚ho cyklu programu: etapu analìzy pou§¡vate–skìch po§iadaviek a etapu n vrhu, ktor  obsahuje jednak architektonickì n vrh, ako aj podrobnì n vrh modulov. Pojem f za reprezentuje podrobnejçie Ÿlenenie jednotlivìch et p. SSADM obsahuje 3 f zy, ktor‚ pokrìvaj£ uveden‚ etapy: F za A: Analìza pokrìvaj£ca etapu analìzy F za B: Logickì n vrh F za C: Fyzickì n vrh pokrìvaj£ce etapu n vrhu Pojem Ÿasœ reprezentuje Ÿlenenie f zy na ucelen‚ bloky, ktor‚ s£visia s vytv ran¡m urŸit‚ho modelu syst‚mu. ætrukt£ra metodol¢gie SSADM do £rovne Ÿast¡ je nasledovn : Etapa: Analìza F za: Analìza ¬asœ: Analìza s£Ÿasn‚ho syst‚mu ¬asœ: æpecifik cia po§iadaviek Etapa: N vrh F za: Logickì n vrh ¬asœ: Logickì d tovì n vrh ¬asœ: Logickì n vrh procesov F za: Fyzickì n vrh ¬asœ: Fyzickì n vrh Ilustr cia met¢dy SSADM pomocou DFD s dekompoz¡ciou jednotlivìch aktiv¡t do £rovne Ÿast¡ sa nach dza na OBR.4.1. OBR.4.1. DFD SSADM do £rovne Ÿast¡ V nasleduj£cich odsekoch sa budeme venovaœ podrobnejçiemu opisu jednotlivìch f z metodol¢gie SSADM, priŸom sa budeme venovaœ najm„ ich postaveniu v r mci celej metodol¢gie. V tomto odseku budeme opisovaœ jednotliv‚ f zy do £rovne ich Ÿast¡. V Ôalç¡ch odsekoch budeme opisovaœ jednotliv‚ Ÿasti a§ do £rovne jednotlivìch £loh. 4.2. F za analìzy ----------------- élohou f zy analìzy je podrobne analyzovaœ vytv ranì syst‚m a vytvoriœ jeho çpecifik ciu. æpecifik cia by mala obsahovaœ vçetky inform cie, ktor‚ s£ potrebn‚ k n sledn‚mu n vrhu tohoto syst‚mu. F za analìzy sa del¡ na Ÿasti analìzy s£Ÿasn‚ho syst‚mu a çpecifik cie pou§¡vate–skìch po§iadaviek. V praxi sa zriedkakedy zaŸ¡na vytv raœ softv‚rovì syst‚m automatizuj£ci spracovanie inform ci¡ v £plne novom prostred¡. V„Ÿçinou v danej organiz cii spracovanie inform ci¡ u§ prebieha, i keÔ mo§no nie £plne automatizovane. V praxi m“§e tomuto syst‚mu spracovania inform ci¡ v danej organiz cii zodpovedaœ napr. syst‚m obehu dokumentov a ich spracovania pracovn¡kmi. Metodol¢gia SSADM doporuŸuje pred çpecifik ciou nov‚ho syst‚mu vykonaœ analìzu existuj£ceho syst‚mu spracovania inform ci¡. æpecifik cia nov‚ho syst‚mu sa vykon va vzh–adom na starì syst‚m spracovania inform ci¡ s tìm, §e sa identifikuj£ probl‚my a navrhn£ po§adovan‚ vylepçenia. Z tohoto d“vodu sa f za analìzy del¡ na dve s£visiace Ÿasti: - analìza s£Ÿasn‚ho syst‚mu - çpecifik cia po§iadaviek ¬asœ 1: Analìza s£Ÿasn‚ho syst‚mu élohou analìzy s£Ÿasn‚ho syst‚mu je analìza existuj£ceho sp“sobu spracovania inform ci¡ v organiz cii (Ÿi u§ automatizovan‚ho alebo manu lneho) a vytvorenie logick‚ho modelu procesu spracovania inform ci¡. Pri analìze sa identifikuj£ probl‚my spojen‚ so s£Ÿasnìm stavom spracovania, resp. identifikuj£ sa mo§n‚ vylepçenia tohoto stavu spracovania. Pri analìze s£Ÿasn‚ho stavu sa vych dza z podnikovìch z merov spojenìch so zav dzan¡m alebo rozçirovan¡m automatiz cie spracovania inform ci¡. Tieto z mery pom haj£ identifikovaœ probl‚my so s£Ÿasnìm stavom, ako aj potreby do bud£cnosti. Vìstupy analìzy s£Ÿasn‚ho stavu spracovania s£ nasledovn‚: - logickì model s£Ÿasn‚ho spracovania inform ci¡ - d tovì model s£Ÿasn‚ho syst‚mu - zoznam probl‚mov s£Ÿasn‚ho spracovania - zoznam po§iadaviek na vytv ranì syst‚m spracovania inform ci¡ Logickì model obsahuje mno§inu logickìch DFD opisuj£cich analyzovanì syst‚m na zvolenej £rovni abstrakcie. V praxi sa zvyŸajne pre logick‚ DFD analyzovan‚ho syst‚mu nepou§¡va v„Ÿçia h’bka ako 4. D tovì model opisuje çtrukt£ru spracov vanìch inform ci¡, ako aj vzœahy medzi jednotlivìmi entitami. Zoznam probl‚mov je d“le§itìm vìchodiskom pri vytv ran¡ nov‚ho syst‚mu. Ka§dì identifikovanì probl‚m na tomto zozname by mal obsahovaœ struŸnì popis probl‚mu, identifik ciu autora, ktorì probl‚m do zoznamu zahrnul, pr¡padne navrhnutì po§adovanì sp“sob jeho rieçenia. Zoznam po§iadaviek obsahuje n vrh vylepçen¡ existuj£ceho syst‚mu. Je taktie§ d“le§itìm zdrojom, z ktor‚ho sa pri vytv ran¡ nov‚ho syst‚mu vych dza. V pr¡pade, §e sa vytv ra £plne novì syst‚m (ako napr. SDI), etapa analìzy s£Ÿasn‚ho syst‚mu je redukovan  iba na identifik ciu po§iadaviek na vytv ranì syst‚m. ¬asœ 2: æpecifik cia po§iadaviek élohou Ÿasti çpecifik cie po§iadaviek je konçtrukcia a vìber modelu vytv ran‚ho syst‚mu spolu s podrobnou dokument ciou potrebnou pre n vrh syst‚mu. Vstupmi tejto Ÿasti s£ vìstupy Ÿasti analìzy s£Ÿasn‚ho syst‚mu. Vìstupom tejto Ÿasti by mal byœ funkŸnì opis vytv ran‚ho syst‚mu, jeho d tovì model a opis Ÿasovania. V praxi sa Ÿasto çpecifik cia po§iadaviek zamieåa so zoznamom po§iadaviek, ktorì je vstupom pre analìzu. Pre ilustr ciu uvedieme, Ÿo vçetko zahråuje çpecifik cia vytv ran‚ho syst‚mu z h–adiska metodol¢gie SSADM: - d tovì model vytv ran‚ho syst‚mu - podrobn  deskripcia d tovìch ent¡t - fyzickì model vytv ran‚ho syst‚mu, tzn. mno§ina fyzickìch DFD popisuj£cich vytv ranì syst‚m - identifik cia n vrhovìch ohraniŸen¡ - deskripcia vstupov a vìstupov - çpecifik cia on-line dial¢gov - podrobnejçia çpecifik cia funkci¡ realizovanìch primit¡vnymi procesmi - entitno-funkŸn  matica - diagramy §ivotn‚ho cyklu ent¡t Z h–adiska §ivotn‚ho cyklu programu by s£Ÿasœou çpecifik cie vytv ran‚ho syst‚mu mal byœ sp“sob prev dzania akceptaŸnìch testov, hodnotenia ich vìsledkov a n vrh testovac¡ch £dajov. Metodol¢gia SSADM s¡ce explicitne nepo§aduje tieto vìstupy, ale z h–adiska managementu vìvoja produktu s£ tieto vìstupy d“le§it‚. Met¢da SSADM predpoklad  dvojn sobnì prechod f zou analìzy, ako ilustruje OBR.4.2. OBR.4.2. dvojn sobnì prechod f zou analìzy V prvom prechode sa vykon va analìza s£Ÿasn‚ho stavu spracovania inform ci¡, pri ktorej sa zachyt vaj£ z kladn‚ funkcie s£Ÿasn‚ho syst‚mu a vytv ra sa preh–ad z kladnìch po§iadaviek na vytv ranì syst‚m. Vìsledkom prv‚ho prechodu je çt£dia mo§nost¡ dosiahnutia stanovenìch cie–ov (feasibility study). T to çt£dia by mala obsahovaœ analìzu apri¢rnej mo§nosti realiz cie jednotlivìch cie–ov, identifik ciu probl‚mov pri dosahovan¡ cie–ov a odhad zlo§itosti dosiahnutia tìchto cie–ov. Na z klade vytvorenej çt£die prebieha podrobn  analìza v druhom prechode. Vytypuj£ sa okruhy probl‚mov, ktor‚ by mali byœ pokryt‚ vytv ranìm syst‚mom. Pre tieto okruhy sa vykon  podrobn  analìza s£Ÿasn‚ho spracovania inform ci¡, identifikuj£ sa existuj£ce probl‚my a definuj£ sa po§iadavky na vytv ranì syst‚m. Na z klade tìchto inform ci¡ sa vytv ra podrobn  specifik cia vytv ran‚ho syst‚mu, ktor  je koneŸnìm vìstupom etapy analìzy. 4.3. F za logick‚ho n vrhu -------------------------- F za logick‚ho n vrhu s£vis¡ s n vrhom logickej çtrukt£ry £dajov a podrobn‚ho n vrhu logiky jednotlivìch modulov syst‚mu. Del¡ sa na dve Ÿasti: logickì n vrh procesov a logickì n vrh £dajov. ¬asœ 3: Logickì n vrh £dajov ¬asœ logick‚ho n vrhu £dajov je zameran  na vytvorenie tak‚ho modelu £dajov, ktorì vyhovuje po§iadavk m efekt¡vneho uchov vania a spracov vania £dajov. Vstupy tejto Ÿasti s£ nasledovn‚: - funkŸnì opis vytv rn‚ho syst‚mu (mno§ina fyzickìch DFD) - d tovì model vytv ran‚ho syst‚mu - deskripcia ent¡t - deskripcia vstupov a vìstupov Hlavnou £lohou Ÿasti logick‚ho n vrhu £dajov je normaliz cia d tov‚ho modelu a aktualiz cia na åom z vislìch opisov vytv ran‚ho syst‚mu. Vìstupy tejto Ÿasti preto s£: - normalizovanì d tovì model vytv ran‚ho syst‚mu - aktualizovan‚ deskripcie ent¡t Hlavnìm cie–om Ÿasti 3 je zaruŸenie, §e vçetky £dajov‚ entity s£ v stave vhodnom pre poŸ¡taŸov‚ spracovanie a §e vçetky tieto entity s£ dostatoŸne zdokumentovan‚. Rovnako je potrebn‚ zaruŸiœ ekvivalenciu medzi pou§¡vate–skìm poh–adom na spracov van‚ inform cie a vytvorenìm d tovìm modelom. D tovì model v tejto Ÿasti sa vytv ra zhora-nadol vych dzaj£c z po§iadaviek normaliz cie. V tomto aspekte je zrejmì rozdiel od Ÿasti 2, kde sa d tovì model vytv ral zdola-nahor vych dzaj£c z pou§¡vate–sk‚ho poh–adu na spracov van‚ inform cie. ¬asœ 4: Logickì n vrh procesov Hlavnìm cie–om Ÿasti logick‚ho n vrhu procesov je vytvorenie kostier definuj£cich spp“sob spracovania pre jednotliv‚ procesy. S tìmto s£vis¡ definovanie dekompoz¡cie jednotlivìch procesov do programovìch modulov a çpecifik cia logiky jednotlivìch modulov vytv ran‚ho syst‚mu. ¬asœ 4 spracov va nasleduj£ce vstupy: - funkŸnì opis vytv rn‚ho syst‚mu (mno§ina fyzickìch DFD) - d tovì model vytv ran‚ho syst‚mu - deskripcia ent¡t - deskripcia vstupov a vìstupov - çpecifik cie on-line dial¢gov - deskripcie primit¡vnych procesov - entitno funkŸn  matica - diagramy §ivotn‚ho cyklu ent¡t Pri logickom n vrhu procesov sa vych dza z katalogiz cie funkci¡ realizovanìch primit¡vnymi procesmi z mno§iny fyzickìch DFD vytv ran‚ho syst‚mu. V katal¢gu s£ procesy usporad£van‚ pod–a r“znych krit‚ri¡, napr. pod–a typu spracovania (on-line, batch), frekvencie aktiv cie (denne, tì§denne) a typu spracov vanìch £dajov. Pre ka§dì proces z katal¢gu sa vytvor¡ logick  kostra procesu popisuj£ca z klad algoritmu realiz cie funkcie reprezentovanej danìm procesom. Mno§ina logickìch kostier procesov je z roveå vìstupom Ÿasti logick‚ho n vrhu procesov. 4.4. F za fyzick‚ho n vrhu -------------------------- Fyzickì n vrh predstavuje transform ciu logick‚ho n vrhu do fyzick‚ho n vrhu. Pri vykon van¡ tejto transform cie sa pou§¡vaj£ nasledovn‚ inform cie: - logick‚ kostry procesov - d tovì model - deskripcie d tovìch ent¡t Prvou £lohou fyzick‚ho n vrhu je transform cia d tov‚ho modelu a deskripci¡ d tovìch ent¡t do sch‚my datab zy alebo do çtrukt£ry s£borov. Òalçou £lohou je vytvorenie podrobnej çpecifik cie jednotlivìch programovìch modulov, ktor  sa st va vìchodiskom pre implement ciu syst‚mu. Z h–adiska §ivotn‚ho cyklu programu by s£Ÿasœou tìchto çpecifik ci¡ mal byœ aj n vrh sp“sobu testovania jednotlivìch modulov. Òalç¡mi aktivitami fyzick‚ho n vrhu je vytvorenie implementaŸn‚ho pl nu. V tejto Ÿasti zaŸ¡na vznikaœ pou§¡vate–sk  pr¡ruŸka, ale aj technick  dokument cia (obslu§n  a syst‚mov  pr¡ruŸka). Vìstupy Ÿasti fyzick‚ho n vrhu, ktor‚ z roveå predstavuj£ vìstupy metodol¢gie SSADM mo§no zhrn£œ nasledovne: - çpecifik cia jednotlivìch programovìch modulov - çpecifik cia sch‚my datab zy alebo çtrukt£ry s£borov - implementaŸnì pl n - pou§¡vate–sk  pr¡ruŸka - obslu§n  a syst‚mov  pr¡ruŸka Po Ÿasti fyzick‚ho n vrhu nasleduj£ dalçie etapy §ivotn‚ho cyklu programu, konkr‚tne implement cia syst‚mu. Metodol¢gia SSADM vçak zaruŸuje, §e t to implement cia vych dza z dobre definovanìch po§iadaviek na syst‚m a z nich vych dzaj£ceho £pln‚ho n vrhu syst‚mu. Redukuje teda potrebu reimplement cie Ÿast¡ syst‚mu v d“sledku nezrovnalost¡ v çpecifik cii a neakceptovate–nosti n vrhu jednotlivìch funkŸnìch celkov syst‚mu. 4.5. ¬AS› 1: Analìza s£Ÿasn‚ho syst‚mu -------------------------------------- V predch dzaj£cich odsekoch sme sa zaoberali opisom jednotlivìch f z metodol¢gie SSADM a§ po £roveå ich Ÿast¡. V tejto a nasleduj£cich Ÿastiach sa budeme venovaœ podrobnejçiemu opisu metodol¢gie SSADM, kde jednotliv‚ casti dekomponujeme a§ na konkr‚tne £lohy. ¬asœ analìzy s£Ÿasn‚ho stavu syst‚mu je definovan  ako s£hrn nasledovnìch sekci¡ a £loh: Sekcia_1: Vytvorenie fyzick‚ho modelu s£Ÿasn‚ho syst‚mu éloha_1.1: Vyçetrenie s£Ÿasn‚ho syst‚mu éloha_1.2: Vytvorenie fyzickìch DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu éloha_1.3: Vytvorenie entitn‚ho (d tov‚ho) modelu s£Ÿasn‚ho syst‚mu Sekcia_2: Vytvorenie logick‚ho modelu s£Ÿasn‚ho syst‚mu éloha_1.4: Vytvorenie entity/data-store vz jomnìch referenci¡ éloha_1.5: Vytvorenie logickìch DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu Sekcia_3: æpecifik cia po§iadaviek éloha_1.6: Vytvorenie zoznamu probl‚mov a po§iadaviek N v„znosœ jednotlivìch £loh Ÿasti analìzy s£Ÿasn‚ho syst‚mu ilustruje DFD na OBR.4.3. OBR.4.3. Ÿast analìzy s£Ÿasn‚ho syst‚mu Jednotliv‚ sekcie a £lohy popisuj£ metodiku analìzy s£Ÿasn‚ho stavu spracovania inform ci¡. Analìza vych dza z vytvorenia fyzick‚ho modelu syst‚mu a d tov‚ho modelu. Cie–om tohoto modelovania je çtrukturaliz cia inform ci¡ o analyzovanom syst‚me do vhodnìch formalizmov. Fyzickì model je n sledne transformovanì do logick‚ho modelu. élohou tejto transform cie je odstr nenie z vislost¡ vytv ran‚ho modelu na çpecifickìch detailoch sp“sobu Ÿinnosti s£Ÿasn‚ho syst‚mu (napr. odstr nenie Ÿasovìch z vislost¡, odstr nenie konkr‚tnych dokumentov) pri zachovan¡ funkŸn‚ho opisu syst‚mu. Posledn  casœ analìzy sa s£streÔuje na identifik ciu probl‚mov s£Ÿasn‚ho stavu spracovania a n vrhov na jeho Ôalçie vylepçenia. Jednotliv‚ ulohy Ÿasti analìzy s£Ÿan‚ho syst‚mu pop¡çeme podrobnejçie. 4.5.1. éloha 1.1: Vyçetrenie s£Ÿasn‚ho syst‚mu ---------------------------------------------- Vstupy: - podnikov‚ z mery a strat‚gia rozvoja - pozn mky zo stretnut¡ - dotazn¡ky Vìstupy: - detailn  spr va o vìsledkoch sk£mania vlastnost¡ s£Ÿasn‚ho syst‚mu Vyçetrenie s£Ÿasn‚ho stavu spracovania by malo obsiahnuœ funkŸn£ analìzu, d tov£ analìzu, analìzu probl‚mov a formul ciu po§iadaviek na vytv ranì syst‚m. Hlavnìm cie–om tejto £lohy je poskytn£œ dostatok inform ci¡ pre konçtrukcii DFD a d tov‚ho modelu. Met¢da vyçetrovania s£Ÿasn‚ho syst‚mu a pou§it‚ techniky z visia od sk£senost¡ analytika, ktorì vyçetrovanie vykon va. ¬astìmi technikami vçak s£ dotazn¡ky a interview z stupcov reprezentat¡vnych organizaŸnìch celkov. Je zrejm‚, §e §iadne vyçetrenie nie je £pln‚. Chìbaj£ce inform cie a nekonzistencie s£ postupne odha–ovan‚ pri modelovan¡ syst‚mu (£lohy 1.2. a 1.3). Z tohoto d“vodu je vykon vanie £loh 1.1, 1.2 a 1.3 ch pan‚ ako iteraŸnì cyklus. FunkŸn  analìza predstavuje zdokumentovanie sp“sobu pr ce s£Ÿasn‚ho syst‚mu. Jej podstatou je identifik cia nasledovnìch inform ci¡: - dokumenty spracov van‚ v analyzovanom syst‚me - vstupuj£ce a vystupuj£ce dokumenty - smer toku dokumentov - miesta uchov vania dokumentov - transform cia (spracovanie) obsahu dokumentov Pri analìze bìva pohyb dokumentov reprezentovanì tokmi d t a uchov vanie dokumentov entitami typu data-store. FunkŸn  analìza preto vytv ra mno§inu d tovìch tokov, ich zdrojov a cie–ov, mno§inu ent¡t typu data-store a mno§inu funkci¡. FunkŸn  analìza bìva realzovan  hierarchicky zhora nadol na z klade funkŸnej dekompoz¡cie jednotlivìch Ÿast¡ syst‚mu. Vìsledky bìvaj£ priamo vyu§¡van‚ v £lohe 1.2, pri konçtrukcii fyzickìch DFD analyzovan‚ho syst‚mu. D tov  analìza m  za £lohu identifik ciu inform ci¡ (£dajov) spracov vanìch v analyzovanom syst‚me. Mala by byœ vykon van  nez visle na funkŸnej analìze. D tov  analìza je vykon van  taktie§ zhora-nadol, kde sa najsk“r intentifikuj£ vzœahy medzi £dajmi a a§ potom ich çtrukt£ra. Analìza probl‚mov a po§iadaviek ve–mi Ÿasto vyu§¡va interview ako najefekt¡vnejçiu techniku. Mnoho probl‚mov vyplynie priamo z funkŸnej a d tovej analìzy. T to mno§ina sa na z ver rozç¡ri o vìsledky analìzy vykonanìch interview. 4.5.2. éloha 1.2: Vytvorenie fyzickìch DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu ------------------------------------------------------------ Vstupy: - detailn  spr va o vìsledkoch sk£mania vlastnost¡ s£Ÿasn‚ho syst‚mu Vìstupy: - mno§ina fyzickìch DFD s£Ÿan‚ho syst‚mu Fyzick‚ DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu modeluj£ sp“sob pr ce analyzovan‚ho syst‚mu. Fyzick‚ modelovanie znamen , §e model opisuje nielen spr vanie sa syst‚mu navonok, ale sp“sob dosahovania dan‚ho spr vania sa. Pre fyzickì model syst‚mu sa vyu§¡va mno§ina fyzickìch DFD, z ktorìch ka§dì modeluje syst‚m na urŸitej £rovni abstrakcie. DFD na najvyççej £rovni zv„Ÿça modeluje spracovanie inform ci¡ prebiehaj£ce medzi z kladnìmi organizaŸnìmi jednotkami v analyzovanom syst‚me (podniku). Vytvorenie fyzickìch DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu predstavuje pomerne zlo§itì probl‚m. Z tohoto d“vodu sa dan  £loha dekomponuje na nasledovn‚ pod£lohy: - 1.2.1. vytvorenie diagramu toku dokumentov - 1.2.2. konverzia diagramu toku dokumentov na fyzickì DFD £rovne 1 a dekompoz¡cia na ni§çie hierarchick‚ urovne - 1.2.3. valid cia vytvorenìch DFD Pod£loha 1.2.1.: Vytvorenie diagramu toku dokumentov Diagram toku dokumentov reprezentuje toky skutoŸnìch dokumentov, tovarov a inform ci¡. Pou§¡va dva typy symbolov: elipsy pre reprezent ciu zdrojov a cie–ov toku dokumentov (ktor‚ m¢§u byœ z h–adiska organiz cie intern‚ a extern‚) a ç¡pky pre reprezent ciu toku jednotlivìch dokumentov. Vytvorenie diagramu toku dokumentov je pomerne jednoduch‚: postupne sa prech dzaj£ inform cie o s£Ÿasnom syst‚me (napr. vìsledky interview a dotazn¡kov) a vytv ra sa dokument, do ktor‚ho sa vkladaj£ inform cie o spracov vanìch dokumentoch, o zdrojoch vzniku tìchto dokumentov a o miestach ich spracovania, resp. uskladåovania (archiv cie). Z tohoto dokumentu je jednoduch‚ vytvoriœ diagram toku dokumentov. Diagram toku dokumentov pre organiz ciu vykon vaj£cu jednoduchì z sielkovì predaj spolu s identifik ciou spracov vanìch dokumentov a miest vzniku a spracovania dokumentov je ilustrovanì na OBR.4.4. OBR.4.4. Diagram toku dokumentov Poslednìm krokom pri vytv ran¡ diagramu toku dokumentov je urŸenie rozhrania s£Ÿasn‚ho syst‚mu. V tomto kroku je potrebn‚ urŸiœ, ktor‚ miesta spracovania dokumentov bud£ zahrnut‚ v analyzovanom syst‚me a ktor‚ bud£ predstavovaœ okolie syst‚mu. UrŸenie rozhrania pre analyzovanì podnik je ilustrovan‚ na OBR.4.5. OBR.4.5. diagram toku dokumentov s definovan¡m rozhrania Pokia– sa vyskytn£ probl‚my s urŸen¡m rozhrania syst‚mu, je vhodn‚ vytvoriœ kontextovì DFD, Ÿi§e DFD £rovne 0. V tomto diagrame je s£Ÿasnì syst‚m reprezentovanì jedinìm procesom a vçetky vonkajçie zdroje inform ci¡ a miesta ich spracovania s£ reprezentovan‚ externìmi entitami. Kontextovì DFD pom ha objasniœ vzœahy analyzovan‚ho syst‚mu s jeho okol¡m. Ilustr cia kontextov‚ho DFD pre analyzovanì syst‚m je na OBR.4.6. OBR.4.6. kontextovì diagram Pod£loha 1.2.2.: Transform cia diagramov toku dokumentov na fyzick‚ DFD DFD prvej £rovne je mo§n‚ z diagramu toku dokumentov vytvoriœ pomerne jednoducho. Miesta vzniku a spracovania dokumentov sa rozdelia pod–a toho, Ÿi sa nach dzaj£ v r mci alebo mimo hran¡c analyzovan‚ho syst‚mu. Miesta spracovania zahrnut‚ v analyzovanom syst‚me sa nahradia entitami procesov, zatia– co miesta spracovania nach dzaj£ce sa mimo analyzovan‚ho syst‚mu sa nahradia externìmi entitami. Podobnìm sp“sobom sa pracuje aj s tokmi dokumentov. Toky nach dzaj£ce sa v r mci analyzovan‚ho syst‚mu sa nahrania tokmi £dajov, zatia– co toky dokumentov nach dzaj£ce sa mimo analyzovan‚ho syst‚mu sa vynechaj£. Vytvorenì DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu £rovne 1 je ilustrovanì na OBR.4.7. OBR.4.7. fyzickì DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu £rovne 1 Pred Ôalçou dekompoz¡ciou tohoto diagramu je potrebn‚ ods£hlasiœ DFD s pou§¡vate–om. Pou§¡vanou technikou je najŸastejçie inçpekcia. Pri dekompoz¡cii vytvoren‚ho DFD sa vyskytuj£ dva druhy hlavnìch probl‚mov: identifik cia sub-syst‚mov a zaŸlenenie ent¡t typu data-store. Pri dekompoz¡cii sa konçtruuje pre ka§dì proces v DFD 1. £rovne samostatnì DFD 2. £rovne. Tento DFD sl£§i na spresnenie inform ci¡ o jednotlivìch procesoch. Vstupy a vìstupy DFD s£ definovan‚ vstupmi a vìstupmi procesu, ktor‚ho dekompoz¡ciou danì DFD vznikol. Pri vytv ran¡ DFD pre dekomponovanì proces sa zaŸ¡na naprv identifikovan¡m procesov, ktor‚ spracov vaj£ vstupy a generuj£ vìstupy dan‚ho DFD. Tieto procesy sa prepoja so zodpovedaj£cimi vstupmi a vìstupmi, Ÿim vznikne prv  skica vytv ran‚ho DFD. Pri dopracov van¡ DFD sa potom vych dza z procesov generuj£cich vìstupy dan‚ho DFD. Pre ka§dì proces sa identifikuj£ potrebn‚ vstupy. Ak s£ tieto vstupy priamo vstupmi DFD alebo vìstupy procesov spracov vaj£cich vstupy DFD, vytvor¡ sa priame prepojenie. V opaŸnom pr¡pade je potrebn‚ do DFD zahrn£œ proces generuj£ci potrebn‚ £daje a aplikovaœ analìzu existencie vstupov i na tento proces, alebo identifikovaœ entitu typu data-store, ktor  je zdrojom potrebnìch £dajov. I v tomto pr¡pade vçak treba identifikovaœ zdroj £dajov pre danì data-store. Dekompoz¡cia procesov na DFD m“§e pokraŸovaœ na ni§çie £rovne tak, ako to vy§aduje analìza syst‚mu. Vo v„Ÿçine pr¡padov vçak nebìva potrebn‚ vytv raœ DFD na £rovni ni§çej ako 4. Pr¡klad DFD £rovne 2 pre proces exped¡cie tovaru je na OBR.4.8. OBR.4.8. DFD pre proces exped¡cie tovaru Zav dzanie ent¡t typu data-store vy§aduje citlivì pr¡stup zalo§enì na osobitnej analìze konkr‚tnej situ cie. Ako pr¡klad je mo§n‚ uviesœ prepojenie obchodn‚ho a expediŸn‚ho £seku pomocou expediŸnìch pr¡kazov. V danom pr¡pade je expediŸnì pr¡kaz generovanì na obchodnom £seku a poskytovanì expediŸn‚mu £seku, ktorì na jeho z klade realizuje exped¡ciu tovaru. Dan£ situ ciu je mo§n‚ modelovaœ viacerìmi sp“sobmi: 1. expediŸn‚ pr¡kazy s£ vytv ran‚ a uchov van‚ na obchodnom £seku. V batch m¢de s£ potom pres£van‚ do expediŸn‚ho £seku (napr. po vytvoren¡ 20 novìch expediŸnìch pr¡kazov), ktorì bezprostredne realizuje exped¡ciu. Data-store pre uchov vanie expediŸnìch pr¡kazov bude teda s£Ÿasœou DFD, ktorì vznikne dekompoz¡ciou procesu spracovania objedn vok v obchodnom £seku. 2. medzi procesy spracovania objedn vok a exped¡cie tovaru sa v DFD £rovne 1. vlo§¡ data-store pre uchov vanie expediŸnìch pr¡kazov. V tomto pr¡pade bude proces spracovania objedn vok maœ iba jeden vìstup pre expediŸn‚ pr¡kazy a vìstup pre DFD a vstup pre proces exped¡cie tovaru bude realizovanì z dodan‚ho data-store. 3. expediŸn‚ pr¡kazy s£ priamo posielan‚ na expediŸn‚ oddelenie, kde s£ i uchov van‚ pred odoslan¡m z sielky. Data-store pre uchov vanie expediŸnìch pr¡kazov bude v tomto pr¡pade s£Ÿasœou DFD, ktorì vznikne dekompoz¡ciou procesu exped¡cie tovaru. Ka§d‚ z tìchto rieçen¡ je spr vne a vìber jedn‚ho z nich z vis¡ od konkr‚tnej formy spracovania expediŸnìch pr¡kazov v danej organiz cii. V pr¡pade, keÔ data-store je internì pre urŸitì proces, nie je ho potrebn‚ zobrazovaœ (alternat¡vy 1. a 3.). Pod£loha 1.2.3.: Valid cia fyzickìch DFD Prvou £lohou pri valid cii je identifik cia nekonzistenci¡ vytvorenìch DFD. Medzi nejjednoduhçie identifikovate–n‚ nekonzistencie patria nasledovn‚: - procesy bez vstupuj£cich £dajovìch tokov - procesy bez vystupuj£cich £dajovìch tokov - data-store bez vstupuj£cich £dajovìch tokov - data-store bez vystupuj£cich £dajovìch tokov Pri identifik cii jednej z uvedenìch nekonzistenci¡ je potrebn‚ previesœ podrobnejçiu analìzu entity ved£cu k spresneniu inform ci¡ a prepracovaniu DFD. D tov‚ toky m“§u maœ nasledovn‚ nekonzistencie: - zdrojom m“§e byœ extern  entita, proces alebo data-store - cie–om m“§e byœ extern  entita, proces alebo data-store - d tovì tok bez identifik cie cie–a alebo zdroja I v tomto pr¡pade je po§adovan  podrobnejçia analìza, zv„Ÿça ved£ca k prepracovaniu DFD. 4.5.3. éloha 1.3: Vytvorenie d tov‚ho modelu s£Ÿasn‚ho ------------------------------------------------------ syst‚mu ------- Vstupy: - detailn  spr va o vìsledkoch sk£mania vlastnost¡ s£Ÿasn‚ho syst‚mu Vìstupy: - entitnì model s£Ÿasn‚ho syst‚mu Cie–om £lohy 1.3. je met¢dou d tovej analìzy vytvoriœ d tovì model spracov vanìch inform ci¡ a identifikovaœ mo§n‚ nekonzistencie v existuj£com poh–ade na analyzovanì syst‚m. D tov  analìza sa vykon va nez visle od funkŸnej analìzy a vykon va sa zhora-nadol. Prvìm krokom je identifik cia d tovìch ent¡t a ich çtrukt£ry. Pri tomto sa vych dza z existuj£cich dokumentov. Pre ka§dì dokument sa identifikuj£ d tov‚ entity, z ktorìch danì dokument pozost va. Pri identifik cii ent¡t sa vyu§¡vaj£ vìsledky vyçetrovania s£Ÿasn‚ho syst‚mu, kde sa d“raz kladie na identifik ciu podstatnìch mien a ich spojen¡, ktor‚ m“§u pom“cœ pri identifik cii ent¡t. Ako pr¡klad je mo§n‚ uviesœ nasledovn‚ dokumenty: - z kazn¡cka objedn vka - expediŸnì pr¡kaz - fakt£ra - platba - tovar N sledne sa pre ka§d£ entitu urŸ¡ jej çtrukt£ra, tzn. definuj£ sa atrib£ty entity. Ako pr¡klad je mo§n‚ analyzovaœ dokument z kazn¡ckych objedn vok. Tento dokument sa pre danì podnik m“§e skladaœ z dvoch ent¡t: hlaviŸky objedn vky a objednan‚ho tovaru. ætrukt£ru jednotlivìch ent¡t je mo§n‚ ilustrovaœ nasledovne: HlaviŸka objedn vky: - identifik cia objedn vate–a (k–£Ÿ) - adresa objedn vate–a - bankov‚ spojenie - deå vystavenia objedn vky - Ÿ¡slo objedn vky (k–£Ÿ) Objednanì tovar: - identifik cia objedn vky (k–£Ÿ) - identifik cia tovaru (k–£Ÿ) - objednan‚ mno§stvo Z praktick‚ho h–adiska je vìhodnejçie identifikovaœ radçej viac d tovìch ent¡t, ako menej. Na z klade identifikovanìch d tovìch ent¡t je mo§n‚ zostaviœ maticu, ktorej riadky a st’pce reprezentuj£ jednotliv‚ entity. V tejto matici sa bud£ definovaœ vzœahy medzi jednotlivìmi entitami. Pri analìze vzœahov medzi entitami sa taktie§ vych dza z vìsledkov vyçetrovania s£Ÿasn‚ho syst‚mu, priŸom sa pozornosœ s£streÔuje na sloves  v analyzovanìch dokumentoch, ktor‚ m“§u pom“cœ pri identifik cii vzœahov medzi entitami. Ako pr¡klad je mo§n‚ uviesœ vzœah medzi hlaviŸkou objedn vky a objednanìm tovarom: entita: hlaviŸka objedn vky vzœah: obsahuje entita: objednanì tovar Matica pre vybran‚ entity z analyzovan‚ho probl‚mu s identifik ciou vzœahov medzi nimi je ilustrovan  na OBR.4.9. OBR.4.9. matica vzœahov ent¡t Po vytvoren¡ matice vzœahov je mo§n‚ vytv raœ d tovì model. Ka§dej entite z matice sa prirad¡ vrchol a ka§dì vzœah sa reprezentuje hranou pod–a zvolenej konvencie. Vytvorenì d tovì model je ilustrovanì na OBR.4.10. OBR.4.10. d tovì model Vo vytvorenom d tovom modele m“§e vznikn£œ nieko–ko nezrovnalost¡, ktor‚ je potrebn‚ vyrieçiœ. V Ôalçom ilustrujeme aspoå niektor‚ z nich. Vzœahy M:N Vzœahy M:N predstavuj£ probl‚my s reprezent ciou tìchto rel ci¡ medzi entitami. Vo vytvorenom d tovom modele je vzœahom M:N reprezentovanì vzœah medzi expedovanìm tovarom a fakturovanìm tovarom. Znamen  to, §e jedna dod vka tovaru m“§e byœ fakt£rovan  viacerìmi fakt£rami a taktie§, §e v jednej fakt£re m“§e byœ zahrnutìch viacero dod vok tovaru. Probl‚mom je, ako jednoznaŸne urŸiœ pre ka§d£ dod vku mno§inu faktur ci¡ tovarov, ktor‚ vy£Ÿtov vaj£ dodanì tovar, a naopak, ako urŸiœ pre dan£ faktur ciu tovaru mno§inu dod vok tovaru (tovarov na expediŸnìch pr¡kazoch), ku ktorìm sa fakt£ra vzœahuje. Vzœahy M:N sa v d tovom modele vo v„Ÿçine pr¡padov dar¡ redukovaœ na vzœahy 1:M. V danom pr¡pade je mo§n‚ zaviesœ entitu faktur cia dod vky. Faktur cia tovaru bude viazan  na viacero faktur ci¡ dod vok tovaru a jedna dod vka tovaru m“§e byœ fakt£rovan  vo viacerìch faktur ci ch dod vky. Tento vzœah je ilustrovanì na OBR.4.11. OBR.4.11 rozbitie vzœahu M:N Vzœahy 1:1 Vzœahy 1:1 sp“sobuj£ probl‚my v stanoven¡ nadradenej a podradenej entity, Ÿo nie je probl‚mom u vzœahov typu 1:M. Jednìm z mo§nìch rieçen¡ je zl£Ÿenie oboch ent¡t tohoto vzœahu do jednej entity. V konkr‚tnom pr¡pade tomuto zodpoved  zl£Ÿenie objedn vky a expediŸn‚ho pr¡kazu do objedn vkovo-expediŸn‚ho dokumentu. Òalç¡m mo§nìm rieçen¡m je vyçetrenie Ÿasovìch z vislost¡ medzi jednotlivìmi entitami vzœahu typy 1:1. V danom pr¡pade entita objedn vky vznik  sk“r ako entita expediŸn‚ho pr¡kazu. Z tohoto d“vodu entita objedn vky bude nadradenou entitou v analyzovanom vzœahu. V mnohìch pr¡padoch ani jeden z uvedenìch sp“sobov nie je mo§n‚ pou§iœ. V takom pr¡pade sa nadraden  entita vyberie n hodne. KonvoluŸn‚ vzœahy Pod konvoluŸnìmi vzœahmi budeme rozumieœ tie vzœahy, v ktorìch do vzœahu vstupuje na oboch stran ch t  ist  entita. Ako pr¡klad mo§no uviesœ vzœah "lek r pracuje s lek rom". Vzœah pracuje s v danom pr¡pade je potrebn‚ vyçetriœ podrobnejçie. V konkr‚tnom pr¡pade je mo§n‚ tento vzœah interpretovaœ tak, §e lek r pri danej oper cii pracuje s inìm lek rom. V tomto pr¡pade je mo§n‚ zaviesœ nov£ entitu oper cia a p“vodnì vzœah zaveden¡m tejto entity do vzœahu "pracuje s" transformovaœ na vzœah "lek r pracuje na oper cii", ktorì je typu M:N. Ani vzœah M:N nie je koneŸnìm rieçen¡m. Tento vzœah je mo§n‚ zaveden¡m vzœahu "£loha pri oper cii" rozbiœ na dva vzœahy M:N. Postup pri odstraåovan¡ konvoluŸnìch vzœahov je ilustrovanì na OBR.4.12. OBR.4.12. konvoluŸn‚ vzœahy PodmieneŸn‚ vzœahy Doposia– popisovan‚ vzœahy medzi entitami boli trval‚ho charakteru, tzn. v§dy keÔ entity existuj£, existuje medzi nimi danì vzœah. V praxi sa vçak m“§u vyskytovaœ vzœahy, ktor‚ niekedy medzi konkr‚tnymi entitami existuj£ a niekedy nie. Ako pr¡klad je mo§n‚ uviesœ vzœahy medzi podnikom, oddelen¡m a projektami. Vzœahy podnik - projekt a podnik - oddelenie s£ zrejm‚. Vzœah oddelenie - projekt je podmieneŸnì, preto§e konkr‚tne oddelenie m“§e a nemus¡ participovaœ na konkr‚tnom projekte. D tovì model by mal explicitne zachytiœ aj podmieneŸn‚ vzœahy. Tieto vzœahy reprezentujeme symbolom O pri danom vzœahu. Reprezent cia podmieneŸnìm vzœahom je d“le§it  najm„ pre etapu fyzick‚ho n vrhu, kde sa podmieneŸn‚ vzœahy rieçia inak ako nepodmieneŸn‚. Ilustr cia podmieneŸn‚ho vzœahu je na OBR.4.13. OBR.4.13. PodmieneŸn‚ vzœahy Viacn sobn‚ vzœahy Doposia– analyzovan‚ vzœahy sa tìkali jedin‚ho vzœahu medzi nadradenou a podradenou entitou. Ako pr¡klad je mo§n‚ uviesœ vzœah medzi hlaviŸkou objedn vky a objednanìm tovarom. Tieto vzœahy m“§u byœ dvojak‚ho druhu: - vzœah medzi hlaviŸkou objedn vky a odoslanìm objednanìm tovarom - vzœah medzi hlaviŸkou objedn vky a neodoslanìm objednanìm tovarom Viacn sobn‚ vzœahy je mo§n‚ modifik ciou çtrukt£ry jednej z ent¡t redukovaœ na jedineŸn‚ vzœahy. Pr¡klad viacn sobn‚ho vzœahu je ilustrovanì na OBR.4.14. OBR.4.14. viacn sobn‚ vzœahy VyluŸuj£ce sa vzœahy Jedna entita m“§e vstupovaœ ako nadraden  do viacerìch vzœahov. Mnohokr t existuje medzi tìmito vzœahmi vyluŸovac¡ vzœah. T£to situ ciu je mo§n‚ ilustrovaœ na vzœahu na OBR.4.14. Tovar na objedn vke m“§e byœ alebo odoslanì, alebo neodoslanì. Inìm typom vzœahu je forma £hrady objedn vky. T to £hrada m“§e byœ realizovan  alebo priamou platbou, alebo kreditnou kartou. Reprezent cia uvedenìch vyluŸovac¡ch vzœahov je ilustrovan  na OBR.4.15. OBR.4.15. vyluŸovacie vzœahy 4.5.4. éloha 1.4: Vytvorenie vz jomnìch referenci¡ -------------------------------------------------- entity/data-store ----------------- Vstupy: - fyzick‚ DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu - entitnì model s£Ÿan‚ho syst‚mu Vìstupy: - vz jomn‚ referencie fyzick‚ data-store/entity - vz jomn‚ referencie logick‚ data-store/entity Pred vytv ran¡m logick‚ho modelu analyzovan‚ho syst‚mu je potrebn‚ identifikovaœ vzœahy medzi d tovìmi entitami a data-store. Vytv ranie tìchto vzœahov sa vykon va v dvoch f zach: - vytvorenie vz jommìch referenci¡ ent¡t a fyzickìch data-store - vytvorenie vz jommìch referenci¡ ent¡t a logickìch data-store Vz jomn‚ referencie d tovìch ent¡t a fyzickìch data-store Ka§dì data-store m“§e obsahovaœ nieko–ko d tovìch ent¡t. KeÔ urŸit‚mu data-store nie je mo§n‚ priradiœ ziadne d tov‚ entity, vytvorenì d tovì model nie je £plnì. Vytv ranie vz jomnìch vzœahov medzi data-store a entitami umo§åuje odhaliœ nezrovnalosti u§ v poŸiatoŸnìch f zach a zvìçiœ kvalitu vytv ran‚ho syst‚mu. Pre ka§dì data-store sa vytvor¡ zoznam ent¡t, ktor‚ s£ v danom data-store uchov van‚, spolu so vzœahmi tìchto ent¡t. Ilustr cia tejto tabu–ky pre zvolen‚ d tov‚ entity je na OBR.4.16. OBR.4.16. vz jomn‚ referencie fyzickìch data-store a ent¡t D tov‚ toky ved£ce z alebo do data-store nemusia obsahovaœ vçetky typy ent¡t obsiahnutìch v data-store. V tomto stave analìzy je vhodn‚ vr tiœ sa k fyzickìm DFD a jednotlivìm d tovìm tokom a prideliœ im men . Tak‚to oznaŸenie d tovìch tokov sa bude vyu§¡vaœ v £lohe 1.5. Vz jomn‚ referencie d tovìch ent¡t a logickìch data-store Logickì data-store je mo§n‚ definovaœ ako data-store, ktorì obsahuje logicky s£visiace entity. Pri vytv ran¡ data-store vo fyzickìch DFD a alokovan¡ d tovìch ent¡t sa nevych dza z logick‚ho s£visu d tovìch ent¡t, ale zo skutoŸn‚ho stavu. Preto sa m“§e staœ, §e jeden fyzickì data-store obsahuje viacero nes£visiacich ent¡t a s£visiace entity s£ rozdelen‚ do viacerìch fyzickìch data-store. élohou vytv rania logickìch data-store je definovaœ rozdelenie jednotlivìch ent¡t d tov‚ho modelu do logickìch data-store, ktor‚ vyplìva zo s£visu jednotlivìch ent¡t, tzn. topol¢gie d tov‚ho modelu. Tento s£vis m“§e byœ danì spracovan¡m jednotlivìch ent¡t, ako aj ich Ÿasovìmi z vislosœami. Vytv ranie logickìch data-store vy§aduje dobr‚ poznanie d tov‚ho modelu. V tomto pr¡pade je vçak obtia§ne pou§iœ vçeobecn‚ met¢dy a je potrebn‚ ku ka§d‚mu pr¡padu pristupovaœ çpecificky. Vo vçeobecnosti skoro v§dy existuje viacero akceptovate–nìch rieçen¡. Mo§n  dekompoz¡cia d tov‚ho modelu analyzovan‚ho probl‚mu do logickìch data-store je ilustrovan  na OBR.4.17. OBR.4.17. dekompoz¡cia do logickìch data-store Krit‚riom rozdelenia ent¡t do data-storov vo v„Ÿçine pr¡padov je Ÿitate–nosœ logickìch DFD analyzovan‚ho syst‚mu. 4.5.5. éloha 1.5: Vytvorenie logickìch DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu ------------------------------------------------------------ Vstupy: - fyzick‚ DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu - entitnì model s£Ÿan‚ho syst‚mu - vz jomn‚ referencie fyzick‚ data-store/entity - vz jomn‚ referencie logick‚ data-store/entity Vìstupy: - logick‚ DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu Fyzick‚ DFD sl£§ia pre zachytenie funkcie s£Ÿasn‚ho syst‚mu. Pom haj£ pochopiœ funkcie, çtrukt£ry data-store a d tov‚ toky v s£Ÿasnom syst‚me. Pom haj£ z roveå modelovaœ i anom lie analyzovan‚ho syst‚mu ako napr. redundanciu data-store a redundanciu spracovania. Logickì model syst‚mu zachyt va Ÿo syst‚m rob¡, nie ako to syst‚m rob¡. Preto je logickì model abstrahuje od detailov spracovania inform ci¡ v s£Ÿasnom syst‚me. Analìza s£Ÿasn‚ho syst‚mu a tvorba modelu vytv ran‚ho syst‚mu je jednoduhçia na logickej £rovni. Pre transform ciu fyzick‚ho a d tov‚ho modelu do logick‚ho modelu je potrebn‚ vykonaœ nasledovn‚ çtyri kroky: - logikaliz cia d tovìch tokov - odstr nenie Ÿasovìch z vislost¡ - logikaliz cia funkci¡ - vytvorenie logickìch DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu Logikaliz cia d tovìch tokov Prvìm a najjednoduhç¡m krokom je odstr nenie fyzickìch z vislost¡ v d tovìch tokoch. Ak napr¡klad objedn vka je referencovan  ako zelenì objedn vkovì formul r predstavuj£ci fyzickì £dajovì tok, po odstr nen¡ slova zelenì vznik  logickì d tovì tok objedn vka. V pr¡pade, §e sa vyplåuje nieko–ko r“znych objedn vkovìch formul rov (napr. zelenì objedn vkovì formul r, modrì objedn vkovì formul r), ktor‚ sa odosielaj£ Ôalç¡ch zlo§k m organiz cie, logikaliz ciou d tovìch tokov vznik  jedin  entita, ktorou s£ nahraden‚ p“vodn‚ entity v d tovìch tokoch. Odstr nenie Ÿasovìch z vislot¡ Vo fyzickìch modeloch syst‚mov bìva z d“vodov efekt¡vneho spracovania Ÿasto zakomponovan‚ casov‚ oneskorenie. Ak sa napr¡klad objedn vky prij¡maj£ telef¢nom priebe§ne, je neefekt¡vne ka§d£ objedn vku bezprostredne dod vaœ expediŸn‚mu oddeleniu. V tomto pr¡pade sa Ÿastokr t zav dza oneskorenie, napr. odovzdanie objedn vok expediŸn‚mu oddeleniu, ak sa nazbiera 20 objedn vok. Pri odstr nen¡ Ÿasovìch z vislost¡ sa z vislosti tohoto druhu z DFD vyl£Ÿia. Treba vçak d vaœ pozor, aby sa odstr nen¡m Ÿasovìch z vislost¡ nenaruçila funkŸnosœ syst‚mu. Ako pr¡klad mo§no uviesœ pl novanie dennej trasy dod vkovìch  ut, ktor£ je mo§n‚ pl novaœ a§ po obdr§an¡ vçetkìch po§iadaviek na danì deå. Logikaliz cia funkci¡ Logikaliz cia d tovìch tokov predstavuje z kladn£ met¢du pre identifik ciu Ÿisto fyzickìch funkci¡. Mnoho funkci¡ tohoto typu s£vis¡ s transform ciou dokumentov s identickìm informaŸnìm obsahom, napr. z znam objedn vok na magnetick‚ m‚dium. Tieto funkcie je mo§n‚ v logickìch DFD vynechaœ. Inìm typom fyzickej funkcie je z vislosœ funkcie na Ÿase. Typickìm pr¡kladom takejto funkcie je monitorovanie prich dzaj£cich objedn vok a ich presun do expediŸn‚ho oddelenia, ak ich poŸet presiahne 20. T£to funkciu op„œ nie je potrebn‚ zahrn£œ do logick‚ho DFD. Poslednìm krokom v logikaliz cii funkci¡ je ich premenovanie, ak n zov funkcie zachyt va atrib£t fyzick‚ho spracovania. Po vykonan¡ pop¡sanìch krokov je mo§n‚ zaŸat vytv raœ logick‚ DFD analyzovan‚ho syst‚mu. Fyzickì DFD zachyt vaj£ci nieko–ko uvedenìch vlastnost¡ pre proces spracovania objedn vok je ilustrovanì na OBR.4.18. OBR.4.18. fyzickì DFD pre proces spracovania objedn vok Vytvorenie logickìch DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu Doposia– boli fyzick‚ data-store modifikovan‚ premenovan¡m d tovìch tokov, odstr nen¡m Ÿasovìch z vislost¡ a odstr nen¡m a premenovan¡m funkci¡. Logickì model s£Ÿasn‚ho syst‚mu je v danom stave mo§n‚ vytvoriœ nahraden¡m fyzickìch data-store logickìmi. Pri nahr dzan¡ fyzickìch data-store logickìmi sa postupuje zdola-nahor. T to n hrada m“§e sp“sobiœ, §e existuj£ce d tov‚ toky je potrebn‚ modifikovaœ tak, aby zabezpeŸovali informaŸn‚ prepojenie medzi procesmi a data-store, ktor‚ uchov vaj£ po§adovan‚ entity. Zmeny v DFD ni§çej £rovne sa postupne transformuj£ do DFD vyççej £rovne. Odstr nenie implementaŸnìch çpecif¡k z fyzickìch DFD m“§e maœ za n sledok pr¡liçn‚ zjednoduçenie jednotlivìch DFD. Z tohoto d“vodu je potrebn‚ op„tovne analyzovaœ dekompoz¡ciu syst‚mu do jednotlivìch DFD. Je mo§n‚ sp jaœ jednotliv‚ DFD so zodpovedaj£cimi modifik ciami v DFD vyççej hierarchickej £rovne. 4.5.6. éloha 1.6: Vytvorenie zoznamu probl‚mov a po§iadaviek ------------------------------------------------------------ Vstupy: - podnikov‚ z mery a strat‚gia - detailn  spr va o vìsledkoch sk£mania vlastnost¡ s£Ÿasn‚ho syst‚mu - pozorovan‚ probl‚my a identifikovan‚ po§iadavky Vìstupy: - zoznam probl‚mov spojenìch so s£Ÿasnìm syst‚mov a zoznam po§iadaviek na vytv ranì syst‚m Vytvorenie zoznamu probl‚mov a po§iadaviek predstavuje z vereŸn£ etapu analìzy s£Ÿasn‚ho syst‚mu. Vytv ra sa jednoduchì dokument s nasledovnou çtrukt£rou: - identifik cia probl‚mu alebo po§iadavky - identifik cia zad vate–a probl‚mu alebo po§iadavky - referencia rieçenia (v danej etape ost va t to kol¢nka pr zdna. Vyu§¡va sa pri spojen¡ probl‚mu s jeho rieçen¡m v Ôalç¡ch etap ch analìzy a n vrhu) Pri vytv ran¡ zoznamu probl‚mov a po§iadaviek sa v podstatnej miere vych dza z vìsledkov sk£mania s£Ÿasn‚ho syst‚mu. Na logickej £rovni vçak urŸit‚ probl‚my nevystupuj£, preto je potrebn‚ pre ka§dì identifikovanì probl‚m analyzovaœ jeho relevantnosœ vzh–adom na logickì model s£Ÿasn‚ho syst‚mu. Postupne budovanì zoznam probl‚mov a po§iadaviek je vytv ranì v r“znom Ÿase a obsahuje inform cie od r“znych pou§¡vate–ov. Z tohoto d“vodu m“§e obsahovaœ identick‚ probl‚my a po§iadavky, a dokonca i protireŸiv‚ probl‚my a po§iadavky. Rieçenie vìskytu identickìch probl‚mov a po§iadaviek je jednoduch‚: ponech  sa iba jedinì vìskyt dan‚ho probl‚mu alebo po§iadavky. Komplikovanejçie je rieçenie protireŸivìch probl‚mov a po§iadaviek. Iba v niektorìch pr¡padov je mo§n‚ vyl£Ÿiœ jednu z protireŸivìch po§iadaviek. V tomto pr¡pade sa doporuŸuje priradiœ jednotlivìm po§iadavk m priority a celì zoznam probl‚mov a po§iadaviek usporiadaœ pod–a prior¡t. UrŸenie prior¡t z roveå pom ha pri vìbere alternat¡v rieçenia vytv ran‚ho syst‚mu v ¬asti 2. 4.5.7. Inçpekcia vìstupov Ÿasti 1 --------------------------------- Vstupy: - logick‚ DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu - d tovì model s£Ÿasn‚ho syst‚mu - zoznam probl‚mov a po§iadaviek Vìstupy: - overenie vìstupov Ÿasti 1 Cie–om z vereŸnej Ÿinnosti ka§dej etapy je valid cia vìsledkov etapy s pou§¡vate–om. Z vereŸn  inçpekcia je met¢dou umo§åuj£cou identifikovaœ nezrovnalosti vo vìsledkoch etapy, resp. rozdiely s pou§¡vate–skìmi predstavami. V konkr‚tnom pr¡pade sa jedn  o overenie, Ÿi vytvorenì logickì model s£Ÿasn‚ho syst‚mu a identifikovan‚ probl‚my zodpovedaj£ pou§¡vate–ovmu poh–adu na existuj£ci stav spracovania inform ci¡. Rovnako sa overuje zoznam po§iadaviek na bud£ci syst‚m. NajŸastejçie pou§¡vanou technikou je inçpekcia vìstupnìch dokumentov. Vìsledkom z vereŸnej inçpekcie je s£hlas s logickìm modelom syst‚mu a potvrdenie £plnosti inform ci¡ vo vìstupnìch dokumentoch.