4.6. ¬AS› 2: æpecifik cia po§iadaviek ------------------------------------- æpecifik cia po§iadaviek predstavuje Ÿasœ vytv rania modelu, resp. podrobnej çpecifik cie nov‚ho syst‚mu. Pod çpecifik ciou sa vçak nemysl¡ neform lny opis syst‚mu na 4-5 str n, ale rozsiahla dokument cia zahêåaj£ca nasledovn‚ dokumenty: - mno§ina fyzickìch DFD vytv ran‚ho syst‚mu - d tovì model vytv ran‚ho syst‚mu - deskripcia ent¡t - n vrhov‚ ohraniŸenia - çpecifik cia vstupov a vìstupov - çpecifik cia on-line dial¢gov - podrobnejçia çpecifik cia funkci¡ realizovanìch primit¡vnymi procesmi - entitno-funkŸn  matica - diagramy §ivotn‚ho cyklu ent¡t ¬asœ specifik cie po§iadaviek je mo§n‚ rozdeliœ do nasledovnìch sekci¡ a £loh: Sekcia_1: Vytvorenie logick‚ho modelu po§adovan‚ho syst‚mu éloha_2.1: Vytvorenie logickìch DFD po§adovan‚ho syst‚mu éloha_2.2: Vytvorenie d tov‚ho modelu po§adovan‚ho syst‚mu Sekcia_2: Analìza alternat¡v rieçenia éloha_2.3: Identifik cia alternat¡v rieçenia éloha_2.4: Analìza alternat¡v a vìber jednej z nich éloha_2.5: Formulovanie n vrhovìch ohraniŸen¡ Sekcia_3: Vytvorenie podrobnej çpecifik cie éloha_2.6: Vytvorenie deskripci¡ ent¡t éloha_2.7: Vytvorenie a prototypovanie vstupnìch a vìstupnìch çpecifik ci¡ éloha_2.8: Vytvorenie data dictionary éloha_2.9: Vytvorenie a prototypovanie on-line dial¢gov éloha_2.10: Vytvorenie popisov funkci¡ Sekcia_4: Overenie podrobnej çpecifik cie éloha_2.11: Vytvorenie entitno-funkŸnej matice éloha_2.12: Vytvorenie grafov §ivota ent¡t N slednosœ jednotlivìch £loh je ilustrovan  na OBR.4.19. OBR.4.19. çpecifik cia po§iadaviek 4.6.1. éloha 2.1: Vytvorenie logickìch DFD po§adovan‚ho ------------------------------------------------------- syst‚mu ------- Vstupy: - logick‚ DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu - zoznam probl‚mov a po§iadaviek Vìstupy: - logick‚ DFD po§adovan‚ho syst‚mu Hlavnìm cie–om £lohy 2.1. je elimin cia probl‚mov s£Ÿasn‚ho syst‚mu a zakomponovanie po§iadaviek na novì syst‚m do logickìch DFD po§adovan‚ho syst‚mu. Logick‚ DFD m“§u byœ vytvoren‚ modifik ciami logickìch DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu, alebo na z klade analìzy po§iadaviek bez uv §enia logickìch DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu. V pr¡pade tvorby logickìch DFD po§adovan‚ho syst‚mu z logickìch DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu sa tieto DFD modifikuj£ na z klade zakomponovania rieçenia probl‚mov a po§iadaviek vyplìvaj£cich z analìzy existuj£ceho syst‚mu. Medzi z kladn‚ met¢dy transform cie patr¡ zavedenie novìch procesov (funkci¡), data-store a d tovìch tokov, resp. modifik cia existuj£cich procesov, data-store a d tovìch tokov. Ka§d  z tìchto modifik ci¡ vedie k vytvoreniu novìch logickìch DFD. Vykonan‚ modifik cie s£ z roveå premietnut‚ do zoznamu probl‚mov a po§iadaviek, kde ku ka§d‚mu prvku tohoto zoznamu sa pripoj¡ referencia k jeho vyrieçeniu (pridanie a modifik cia, procesu, data-store atÔ.). V konkr‚tnom pr¡pade m“§e byœ po§iadavkou potreba elimin cie nesolventnìch z kazn¡kov. V tomto pr¡pade je do DFD spracovania objedn vok potrebn‚ pridaœ data-store nesolventnìch z kazn¡kov, data-store zamietnutìch objedn vok a procces kontroly solventnìch z kazn¡kov. Ilustr cia logick‚ho DFD po§adovan‚ho syst‚mu je ilustrovan  na OBR.4.20. OBR.4.20. logickì DFD po§adovan‚ho syst‚mu Z kladnou vlastnosœou pr¡stupu k tvorbe logickìch DFD po§adovan‚ho syst‚mu vych dzaj£ceho z logickìch DFD s£Ÿasn‚ho syst‚mu je zachovanie funkŸnej dekompoz¡cie existuj£ceho syst‚mu. T to organizaŸn  dekompoz¡cia funkci¡ na jednotliv‚ oddelenia ost va zachovan  aj v logickìch DFD a pren ça sa do logickìch DFD po§adovan‚ho syst‚mu. T to vlastnosœ m“§e byœ vìhodou, preto§e uchovanie s£Ÿasnej organizaŸnej çtrukt£ry m“§e byœ u§itoŸn‚. Rovnako m“§e byœ t to vlastnosœ i nevìhodnou, preto§e s£Ÿasn  organizaŸn  çtrukt£ra m“§e byœ limituj£cim faktorom pre vytv ranie nov‚ho syst‚mu, napr. z d“vodov nemo§nosti pou§itia tejto çtrukt£ry v novìch po§iadavk ch. Alternat¡vnym pr¡stupom je vytv ranie logickìch DFD po§adovan‚ho syst‚mu priamo zo zoznamu probl‚mov a po§iadaviek. V tomto pr¡pade nie je logickì model ovplyvnenì s£Ÿasnìm stavom spracovania inform ci¡. Tento pr¡stup sa pou§¡va i v tom pr¡pade, ak nie je mo§n‚ zostrojiœ model s£Ÿasn‚ho stavu spracovania inform ci¡. Dekompoz¡cia logickìch DFD mus¡ sp’åaœ po§iadavky koh‚zie a previazanosti. Procesy na ka§dom DFD by mali spolu s£visieœ (po§iadavka koh‚zie), priŸom by mali byœ minimalizovan‚ ich informaŸn‚ prepojenia s okol¡m (po§iadavka previazanosti). Jeden z pr¡stupov k dosiahnutiu takìchto vlastnost¡ logick‚ho modelu je postup jeho tvorby zdola-nahor. V tomto pr¡pade sa nask“r vytv raj£ DFD na najni§çej £rovni abstrakcie obsahuj£ce primit¡vne procesy. Tieto DFD s£ postupne zoskupovan‚ na z klade funkŸnej z vislosti do DFD vyçç¡ch £rovn¡ abstrakcie. 4.6.2. éloha 2.2: Vytvorenie d tov‚ho modelu po§adovan‚ho --------------------------------------------------------- syst‚mu ------- Vstupy: - d tovì model s£Ÿasn‚ho syst‚mu - logick‚ DFD po§adovan‚ho syst‚mu - zoznam probl‚mov a po§iadaviek Vìstupy: - d tovì model po§adovan‚ho syst‚mu D tovì model vytvorenì v predch dzaj£cej Ÿasti zachyt va çtrukt£ru spracov vanìch inform ci¡ v s£Ÿasnom syst‚me. Vytvorenie logick‚ho modelu po§adovan‚ho syst‚mu v £lohe 2.1. m“§e znamenaœ zruçenie, modifik ciu, alebo zavedenie novìch data-store a d tovìch tokov do logick‚ho modelu. Preveden‚ zmeny je potrebn‚ transformovaœ i do d tov‚ho modelu vo forme zavedenia, modifik cie, alebo zruçenia d tovìch ent¡t, ako aj modifik cie popisov jednotlivìch ent¡t. V £lohe 1.4. sa d tovì model transformoval do mno§iny logickìch data-store. V tomto pr¡pade je potrebn‚ vykonaœ opaŸnì proces: transform ciu mno§iny logickìch data-store z logick‚ho modelu po§adovan‚ho syst‚mu do d tov‚ho modelu po§adovan‚ho syst‚mu. Znamen  to identifik ciu a modifik ciu vzœahov medzi entitami a ich premietnutie do d tov‚ho modelu. Modifikovanì d tovì model pre po§adovanì syst‚m je ilustrovanì na OBR.4.21. OBR.4.21. d tovì model po§adovan‚ho syst‚mu 4.6.3. éloha 2.3: Identifik cia alternat¡v rieçenia --------------------------------------------------- Vstupy: - logick‚ DFD po§adovan‚ho syst‚mu - d tovì model po§adovan‚ho syst‚mu Vìstupy: - pre ka§d£ alternat¡vu rieçenia mno§ina fyzickìch DFD a analìza n kladov a pr¡nosov pre dan£ alternat¡vu Logick‚ DFD po§adovan‚ho syst‚mu reprezentuj£ pou§¡vate–skì poh–ad na z kladn‚ funkcie vytv ran‚ho syst‚mu. Cie–om tvorby çpecifik cie vçak je vytvorenie fyzickìch DFD, ktor‚ zoh–adåuj£ aj sp“sob dosahovania pop¡san‚ho spr vania so zrete–om na dostupnì person l, hardv‚r, softv‚r a organizaŸn£ strukt£ru podniku. Vo v„Ÿçine pr¡padov existuje viacero alternat¡v ako transformovaœ logickì model syst‚mu do fyzick‚ho. Je potrebn‚ vybraœ takì fyzickì model, ktorì najlepçie vyhovuje existuj£cim ohraniŸeniam v organiz cii. Z tohoto d“vodu je nevyhnutn‚ analyzovaœ jednotliv‚ alternat¡vy a vybraœ najvìhodnejç¡ fyzickì model po§adovan‚ho syst‚mu. Alternat¡vy rieçenia m“§u vznikaœ pri r“znych rozhodovaniach o sp“sobe realiz cie modelovanìch funkci¡. V Ôalçom budeme jednotliv‚ mo§nosti analyzovaœ podrobnejçie. Priradenie sp“sobu a miesta spracovania jednotlivìm procesom Logick‚ DFD nepriraÔuj£ jednotlivìm procesom sp“sob a miesto ich spracovania. Prvou £lohou pri tvorbe fyzick‚ho modelu je preto vykonanie tohoto priradenia. Postup pri rieçen¡ tohoto probl‚mu je zhora-nadol, tzn. najprv sa vykon va priradenie miesta a sp“sobu spracovania pre procesy v DFD na najvyçç¡ch £rovniach abstrakcie. Priradenie miesta spracovania vy§aduje objasnenie bud£cej organizaŸnej çtrukt£ry podniku. Ka§d‚mu procesu je potrebn‚ priradiœ oddelenie alebo pracovn¡ka, ktorì bude za vykonanie danej funkcie zodpovednì, alebo pre ktor‚ho je dan  funkcia urŸen . Miestami spracovania v nami analyzovanom syst‚me m“§e byœ poŸ¡taŸ, finanŸn‚ oddelenie, expediŸn‚ oddelenie atÔ. UrŸenie rozhrania syst‚mu spracovania inform ci¡ Jednotliv‚ alternat¡vy sa m“§u odliçovaœ taktie§ r“znym rozhran¡m informaŸn‚ho syst‚mu. Defin¡cia rozhrania znamen  rozhodnutie o tom, ktor  Ÿasœ spracovania inform ci¡ sa presunie na informaŸnì syst‚m a ktor  sa bude naÔalej vykon vaœ manu lne. Vçetky procesy s miestom spracovania definovanìm ako poŸ¡taŸ bud£ obsiahnut‚ vo vytv ranom syst‚me. Zakomponovanie funkci¡ do syst‚mu je z tohoto d“vodu priamoŸiare, Ÿo neplat¡ o zakomponovan¡ data-store. V pr¡pade, §e sa data-store nach dza mimo syst‚mu, ka§d  komunik cia medzi informaŸnìm syst‚mom a £dajmi uchov vanìmi v data-store mus¡ byœ vykon van  prostredn¡ctvom vstupnìch a vìstupnìch dokumentov. V opaŸnom pr¡pade komunik cia medzi poŸ¡taŸovo uchov vanìm data-store a procesmi mimo informaŸn‚ho syst‚mu mus¡ taktie§ byœ realizovan  prostredn¡ctvom vstupnìch a vìstupnìch dokumentov. Prvìm krit‚riom pri rozhodovan¡ o zaŸlenen¡ data-store do syst‚mu m“§e byœ poŸet £dajovìch tokov medzi danìm data-store a procesmi zaŸlenenìmi do informaŸn‚ho syst‚mu, resp. procesmi nezaŸlenenìmi do informaŸn‚ho syst‚mu. V tomto pr¡pade hustota komunik cie po jednotlivìch d tovìch tokoch je taktie§ d“le§itìm krit‚riom. Druhìm krit‚riom m“§e byœ sp“sob modifik cie a £dr§by data-store. Ak transakcie realizuj£ce modifik ciu a £dr§bu data-store s£ zakomponovan‚ v informaŸnom syst‚me, je danì data-store vhodn‚ taktie§ zakomponovaœ do syst‚mu. Tret¡m krit‚riom m“§u byœ po§iadavky na vytv ranì syst‚m. Ak je pre rieçenie formulovanìch probl‚mov potrebn‚ vytvoriœ poŸ¡taŸovì data-store, alebo tak‚to pou§itie data-store je priamo çpecifikovan‚, data-store sa zahrnie do syst‚mu. Pr¡pustnosœ ka§d‚ho rozhrania vytv ran‚ho syst‚mu definuj£ceho dan£ alternat¡vu je potrebn‚ ods£hlasiœ s pou§¡vate–mi. Na z klade tohoto ods£hlasenia je mo§n‚ dokumentovaœ jednotliv‚ funkcie, data-store, vstupy a vìstupy. Je zrejm‚, §e ka§d  alternat¡va m“§e maœ r“zne rozhranie a z neho vyplìvaj£ce funkcie zahrnut‚ do syst‚mu, data-store, vstupy a vìstupy. Vo vçeobecnosti ka§d  alternat¡va predstavuje odliçnì sp“sob k splneniu a rieçeniu probl‚mov na zozname probl‚mov a po§iadaviek. Vìsledkom pop¡sanej analìzy alternat¡v je mno§ina fyzickìch DFD po§adovan‚ho syst‚mu pre ka§d£ alternat¡vu rieçenia. OhraniŸenia Vçetky alternat¡vy fyzickìch modelov syst‚mu musia vyhovovaœ ohraniŸeniam stanovenìm pre celì vytv ranì syst‚m. Od tìchto ohraniŸen¡ sa n sledne odv¡jaj£ vçetky rozhodnutia pri vìbere hardv‚rovej platformy, softv‚ru, –udsk‚ho zabezpeŸenia projektu a prev dzky syst‚mu, ako aj Ÿasov‚ho harmonogramu, ktor‚ nie s£ priamo s£Ÿasœou zadania projektu. Niektor‚ ohraniŸenia vyplìvaj£ s celkovej strat‚gie podniku. Tieto ohraniŸenia s£visia najm„ so çtrukt£rou vytv ran‚ho syst‚mu a jeho prepojen¡m s existuj£cou organizaŸnou çtrukt£rou podniku. In  skupina ohraniŸen¡ definuje çpecifick‚ po§iadavky na vytv ranì syst‚m, tzn. kritick‚ atrib£ty. K tìmto po§iadavk m je mo§n‚ zaradiœ napr. maxim lnu dobu odozvy, po§iadavky na on-line spracovanie istìch aktiv¡t atÔ. Tieto po§iadavky musia byœ podrobne zdokumentovan‚ a zoh–adåovan‚ v Ôalç¡ch etap ch vìvoja syst‚mu. ImplementaŸn‚ rozhodnutia Pri priraÔovan¡ sp“sobu spracovania jednotlivìch procesov je mo§n‚ definovaœ sp“sob realiz cie jednotlivìch procesov: on-line, batch alebo manu lne. Pri £vah ch o mo§nostiach implement cie Ÿast¡ vytv ran‚ho syst‚mu vçak treba venovaœ pozornosœ i nasledovnìm ot zkam: - Bude pou§itì existuj£ci programovì bal¡k pre realiz ciu Ÿasti, alebo cel‚ho vytv ran‚ho syst‚mu ? - Poskytuje existuj£ci softv‚r dostatoŸn‚ prostriedky pre spr vu datab zy ? - Bude vytv ranì syst‚m centralizovanì, alebo distribuovanì ? - Akì priestor je k dispoz¡cii na pam„œovìch m‚di ch ? - Je vìkonnosœ existuj£ceho vybavenia postaŸuj£ca, alebo bude potrebn‚ zak£piœ novì hardv‚r ? - Akì sp“sob komunik cie so syst‚mom sa bude pou§¡vaœ ? - Akì sp“sob implement cie sa bude pou§¡vaœ ? Rieçenie uvedenìch probl‚mov bude maœ z sadnì vplyv na n vrhov£ etapu. Odhady rozsahu Vìber hardv‚ru bìva Ÿastokr t ovplyvnenì rozsahom pam„œovìch m‚di¡, ktor‚ bude vytv ranì syst‚m vy§adovaœ. Odhad rozsahu uchov vanìch £dajov je mo§n‚ vykonaœ na z klade existuj£ceho d tov‚ho modelu. V existuj£com d tovom modele je mo§n‚ kvantifikovaœ odhadovanì vìskyt jednotlivìch ent¡t. Pri tìchto odhadoch je mo§n‚ vych dzaœ taktie§ z odhadovan‚ho pomeru pri vzœahoch 1:M. Pri znalosti rozsahov jednotlivìch d tovìch ent¡t je mo§n‚ odhadn£œ rozsah uchov vanìch £dajov. Nech vìskyty jednotlivìch ent¡t s£ identick‚ s ilustr ciou na OBR.4.22. OBR.4.22. kvantifikovanì d tovì model Na z klade kvantifikovan‚ho modelu je mo§n‚ odhadn£œ rozsah uchov vanìch £dajov tak ako ilustruje tabu–ka na OBR.4.23. OBR.4.23. odhad rozsahu datab zy Na z klade uvedenej analìzy je zrejm‚, §e odhadovan  ve–kosœ uchov vnìch inform ci¡ je 8,225 MB. Podrobnejç¡ opis jednotlivìch alternat¡v Pri dokument cii a prezent cii jednotlivìch alternat¡v rieçenia vytv ran‚ho syst‚mu je mnohokr t potrebn‚ okrem fyzickìch DFD poskytn£œ taktie§ aj podrobnejç¡ popis danej alternat¡vy, ktorì je akceptovate–nì a zrozumite–nì pre pou§¡vate–a. Tento popis by mal zahrn£œ jednak technick‚, ale aj organizaŸn‚ aspekty danej alternat¡vy. Popis technickìch aspektov by mal zahråovaœ popis hardv‚rovìch a softv‚rovìch charakterist¡k a odhad vìpoŸtov‚ho zaœa§enia syst‚mu. Tieto charakteristiky pom haj£ pou§¡vate–ovi pochopiœ technick‚ d“sledky vìberu danej alternat¡vy. Popis organizaŸnìch aspektov by mal pom“cœ doceniœ dosah vìberu danej alternat¡vy pre vyu§itie syst‚mu v existuj£cej organizaŸnej çtrukt£re, resp. n roky na zmenu existuj£cej organizaŸnej çtrukt£ry podniku. Pou§¡vate–ovi by mal byœ poskytnutì dokument charakterizuj£ci sp“sob rieçenia probl‚mov a po§iadaviek v danej alternat¡ve, ktorì m“§e taktie§ pom“cœ pri vìbere najvhodnejçej alternat¡vy. Pre ka§d£ alternat¡vu je z roveå potrebn‚ spracovaœ analìzu n kladov a predpokladanìch pr¡nosov. N klady je vhodn‚ cleniœ na nasledovn‚ polo§ky: - n klady na zabezpeŸenie hardv‚ru - n klady na zabezpeŸenie softv‚ru - implementaŸn‚ n klady - n klady na zaçkolenie obslu§n‚ho person lu - prev dzkov‚ n klady 4.6.4. éloha 2.4: Analìza alternat¡v a vìber jednej z nich ---------------------------------------------------------- Vstupy: - pre ka§d£ alternat¡vu rieçenia mno§ina fyzickìch DFD a analìza n kladov a pr¡nosov pre dan£ alternat¡vu Vìstupy: - fyzick‚ DFD po§adovan‚ho syst‚mu Pre Ôalçiu analìzu je potrebn‚ uskutoŸniœ vìber jednej z mo§nìch alternat¡v. Vìber vçak mus¡ vykonaœ pou§¡vate–, ktor‚ho rozhodovanie je vo v„Ÿçine pr¡padov podporen‚ analìzami vypracovanìmi analytickìm a projekŸnìm t¡mom. Vybran  alternat¡va by mala byœ v s£lade z dlhodobejç¡mi strat‚giami pou§¡vate–a (napr. po§adovanì Ÿas nasadenia syst‚mu) a mala by byœ z jeho h–adiska najvìhodnejç¡m kompromisom medzi n kladmi a schopnosœami vytv ran‚ho syst‚mu. Pre podporu rozhodovania sa Ÿastokr t organizuje prezent cia. T to prezent cia obvykle obsahuje vysvetlenie logickìch DFD vytv ran‚ho syst‚mu spolu s objasnen¡m vlastnost¡ a d“sledkov vìberu jednotlivìch alternat¡v. Pri prezent cii ka§dej alternat¡vy sa doporuŸuje zameraœ sa najm„ na sp“sob implement cie logickej çpecifik cie danej alternat¡vy realiz cie syst‚mu. 4.6.5. éloha 2.5: Formulovanie n vrhovìch ohraniŸen¡ ---------------------------------------------------- Vstupy: - çpecifik cia vybranej alternat¡vy Vìstupy: - n vrhov‚ ohraniŸenia Mnoh‚ z n vrhovìch ohraniŸen¡ s£ definovan‚ vìberom alternat¡vy fyzickej implement cie logick‚ho n vrhu. T to alternat¡va definuje vstupy a vìstupy syst‚mu, çtrukt£ru uchov vanìch £dajov a z kladn‚ funkcie vytv ran‚ho syst‚mu. Rovnako je k dispoz¡cii defin¡cia hardv‚rovej platformy, softv‚rovìch podpornìch prostriedkov a odhad zdrojov potrebnìch pre praktick£ realiz ciu zvolenej alternat¡vy. Okrem uvedenìch n vrhovìch po§iadaviek je potrebn‚ definovaœ cel‚ spektrum po§iadaviek, charakterizuj£cich kvalitu a Ôalçie atrib£ty n vrhu. Jedn  sa najm„ o nasledovn‚ skupiny po§iadaviek: - zabezpeŸenie £dajov - maxim lny rozpoŸet - po§adovanì Ÿas sprev dzkovania syst‚mu Po§iadavka rozpoŸtu a term¡nu dodania vyplìva z konkretiz cie strat‚gie a z merov odberate–skej organiz cie. Po§iadavky na zabezpeŸenie £dajov zv„Ÿça vyplìvaj£ z internìch çtandardov pre spracovanie inform ci¡ v danej organiz cii. Jedn  sa najm„ o nasledovn‚ aspekty: - bezpeŸnosœ uchov vanìch inform ci¡ - ochrana £dajov pred neautorizovanìm pr¡stupom - sp“sob archiv cie a obnovovania £dajov Ako pr¡klad n vrhovìch ohraniŸen¡ je mo§n‚ uviesœ nasledovn‚ po§iadavky: - potreba zabezpeŸenia konzistencie a integrity £dajov pri neoŸak vanom vìpadku technick‚ho vybavenia a nap jania - selekcia pr¡stupu k £dajom na z klade identifik cie pr¡stupovìch pr v pracovn¡ka k çpecifickìm skupin m £dajov 4.6.6. éloha 2.6: Vytvorenie deskripci¡ ent¡t --------------------------------------------- Vstupy: - d tovì model po§adovan‚ho syst‚mu - analìza po§iadaviek a probl‚mov s£Ÿasn‚ho syst‚mu Vìstupy: - mno§ina popisov ent¡t Pod deskripciou ent¡t budeme rozumieœ podrobnì popis çtrukt£ry jednotlivìch ent¡t, ako aj zoskupenie vçetkìch inform ci¡ o jednotlivìch atrib£toch ent¡t. Pri vytv ran¡ deskripcie ent¡t je mo§n‚ vyu§iœ existuj£ce vz jomn‚ referencie data-store a ent¡t, vytvoren‚ v £lohe 1.4. Pre ka§dì data-store je potrebn‚ analyzovaœ vçetky uchov van‚ £daje a jednotliv‚ atrib£ty jednoznaŸne priradiœ entit m d tov‚ho modelu. Tìm vznikne pre jednotliv‚ entity defin¡cia ich çtrukt£ry, do ktorej je potrebn‚ dodaœ urŸenie k–£Ÿa, ktorì je jednoznaŸnou identifik ciou vìskytu danej entity. UrŸenie k–£Ÿa pre ka§d£ entitu sa vykon  na z klade sledovania vzœahov medzi nadradenìmi a podradenìmi entitami. Pop¡sanì sp“sob je mo§n‚ pou§iœ pre entity identifikovan‚ v Ÿasti 1. Pre entity, ktor‚ boli do d tov‚ho modelu zaveden‚ dodatoŸne v £lohe 2.2, je potrebn‚ explicitne identifikovaœ ich atrib£ty. Vìsledok procesu deskripcie ent¡t pre entitu hlaviŸka objedn vky je ilustrovan  na OBR.4.24. OBR.4.24. deskripcia entity Jednotliv‚ entity s£ v tomto çt diu analìzy pop¡san‚ iba na £rovni identifik cie jednotlivìch atrib£tov a pridan¡ koment rov ozrejmuj£cich ich çpecifik . Pri vytv ran¡ formul rov deskripci¡ ent¡t s£ pou§¡van‚ nasledovn‚ konvencie" - atrib£t k–£Ÿa jeoznaŸenì symbolom "*". V pr¡pade, §e dan  entita obsahuje zlo§enì k–£Ÿ, s£ vçetky atrib£ty k–£Ÿa oznaŸen‚ symbolom "*", ktorì navyçe je rozç¡renì porad¡m dan‚ho atrib£tu v zlo§enom k–£Ÿi - atrib£t v z tvork ch znamen , §e danì atrib£t je podmieneŸnì. Znamen  to, §e konkr‚tny z znam (inçtancia entity), m“§e, ale i nemus¡ obsahovaœ danì atrib£t. V danom pr¡pade m“§e maœ z kazn¡k odliçn£ adresu dodania od adresy jeho s¡dla. Ak s£ tieto adresy toto§n‚, atrib£t adresy dodania sa v z zname nebude vyskytovaœ. 4.6.7. éloha 2.7: Vytvorenie a prototypovanie vstupnìch a --------------------------------------------------------- vìstupnìch çpecifik ci¡ ----------------------- Vstupy: - fyzick‚ DFD po§adovan‚ho syst‚mu Vìstupy: - opisy vstupov a vìstupov syst‚mu Doposia– vytvoren‚ DFD obsahuj£ data-store, vstupn‚ a vìstupn‚ toky £dajov, intern‚ toky £dajov a funkcie (procesy). Predch dzaj£ca £loha bola zameran  na vytvorenie podrobnej dokument cie d tovìch ent¡t. Spolu s u§ vytvorenìmi vz jomnìmi referenciami data-store a ent¡t je tìm vytvoren  postaŸuj£ca dokument cia pre data-store. Cie–om tejto £lohy je vytvoriœ podrobn£ dokument ciu pre vçetky d tov‚ toky v syst‚me, no najm„ vstupy a vìstupy syst‚mu, tzn. pou§¡vate–sk‚ rozhranie. Dokument cia internìch d tovìch tokov je pomerne jednoduch . KeÔ§e tieto £dajov‚ toky premieståuj£ d tov‚ entity (podrobne zdokumentovan‚ v £lohe 2.6), ich dokument cia je bezprobl‚mov . Podstatou £lohy 2.7. vçak je dokument cia vstupnìch a vìstupnìch d tovìch tokov. ætrukt£ra vstupnìch a vìstupnìch d tovìch tokov je zn ma, podobne ako çtrukt£ra internìch d tovìch tokov. æpecifikou vstupnìch a vìstupnìch tokov vçak je, §e £daje sa pres£vaj£ cez rozhranie syst‚mu s jeho okol¡m. Z tohoto d“vodu je preto nevyhnutn‚ specifikovaœ formu zad vania vstupov, generovania vìstupov a vzh–ad jednotlivìch obrazoviek. Pri vytv ran¡ jednotlivìch çpecifik ci¡ je z h–adiska bud£ceho nasadenia syst‚mu nevyhnutn‚ docieliœ zhodu s pou§¡vate–skìmi predstavami a oŸak vaniami. Preto t to £loha je charakterizovan  intenz¡vnym zapojen¡m pou§¡vate–a do jej splnenia, napr. formou JAD. Jednou z foriem prezent cie n vrhu rozhran¡ je ich prototypovanie. V s£Ÿasnosti existuje viacero podpornìch prostriedkov, ktor‚ umo§åuj£ rìchlo definovaœ çtrukt£ru rozhrania a jeho vizualiz ciu pre pou§¡vate–ov. Po§adovan‚ zmeny je mo§n‚ ve–mi rìchlo zakomponovaœ do existuj£ceho n vrhu. Existuje vçak eçte inì typ vstupnìch a vìstupnìch d tovìch tokov. S£ to informaŸn‚ vstupy a vìstupy na okolit‚ syst‚my, pri ktorìch £daje do syst‚mu nepren ça Ÿlovek. V tomto pr¡pade prebieha komunik cia prostredn¡ctvom s£borov, alebo priamym prepojen¡m syst‚mov. V prvom pr¡pade je potrebn‚ presne definovaœ strukt£ru komunikaŸnìch s£borov. Pri priamom prepojen¡ je potrebn‚ okrem defin¡cie çtrukt£ry pres£vanìch £dajov definovaœ aj sp“sob komunik cie (synchr¢nna, asynchr¢nna, sp“sob potvrdzovania atÔ.). N vrh pou§¡vate–sk‚ho rozhrania ve–mi £zko s£vis¡ s n vrhom on-line dial¢gov. Vìsledky £loh 2.7. a 2.9. predstavuj£ opis syst‚mu z pou§¡vate–sk‚ho poh–adu. Od tohoto momentu je mo§n‚ zaŸaœ pr ce na pou§¡vate–skìch pr¡ruŸk ch, preto§e spr vanie sa syst‚mu vzh–adom na jeho okolie je presne definovan‚. Tvorba pou§¡vate–skìch rozhran¡ predstavuje rozsiahlu oblasœ, ktor  integruje vìsledky psychol¢gie a grafiky. V Ôalçom uvedeieme aspoå struŸn‚ z sady, ktor‚ je potrebn‚ reçpektovaœ pri n vrhu pou§¡vate–skìch rozhran¡. Z sady n vrhu vìstupov syst‚mu 1. vìstupy syst‚mu by mali byœ jednoduch‚ a –ahko Ÿitate–n‚. T£to z sadu je mo§n‚ konkretizovaœ nasledovne: - ka§d  vìstupn  zostava alebo obrazovka by mala byœ identifikovan  vlastnìm n zvom - v„Ÿçie mno§stvo spolu s£visiacich inform ci¡ by malo byœ oznaŸen‚ hlaviŸkou - medzis£Ÿty s£ vhodnou formou pre zvyçovanie preh–adnosti pri zobrazovan¡ numerickìch inform ci¡ - zobrazovan‚ udaje by mali byœ spojen‚ s vysvet–ovac¡mi textami - vo vìstupoch nepou§¡vaœ poŸ¡taŸovì §arg¢n - vyvarovaœ sa pou§itia chybovìch spr v na vìstupnìch zostav ch 2. nezobrazovaœ zbytoŸne ve–k‚ mno§stvo v danom momente nerelevantnìch inform ci¡. Z psychologickìch vìskumov vyplìva, §e Ÿloveku by nemalo byœ poskytnutìch v danom momente viac ako 7 d“le§itìch inform ci¡. 3. d“le§it‚ je naŸasovanie vìstupov. Inform cie by mali byœ poskytnut‚ v tom Ÿase, keÔ s£ skutoŸne potrebn‚, napr. pri rozhodovan¡ alebo transakcii. Poskytovanie pravidelnìch vìstupnìch zost v je taktie§ potrebn‚ presne çpecifikovaœ. 4. vìstupy musia byœ dostupn‚ ich pou§¡vate–om. Je potrebn‚ presne çpecifikovaœ, komu je danì vìstup urŸenì. 5. vìstupy musia byœ akceptovate–n‚ pou§¡vate–mi, tzn. musia byœ vytv ran‚ v takom form te, ktorì je pre pou§¡vate–ov vìhodnì. Postup pri n vrhu vìstupov syst‚mu 1. Analìza po§iadaviek na vìstupy 2. Defin¡cia vonkajçieho vzh–adu vìstupu - ak‚ m‚dium bude pou§it‚ (obrazovka, papier, s£bor, video ...) - akì je najlepç¡ form t pre vìstup (tabu–ka, grafika, text alebo ich kombin cia). V pr¡pade papiera, ak  bude jeho ç¡rka (80, 132, ...) - ako Ÿasto je vìstup generovanì (na po§iadanie, ka§d£ hodinu, deå, mesiac ...) - na ko–kìch stran ch papiera bude vìstup. Tento £daj je potrebnì pre pl novanie spotreby papiera - ko–ko k¢pi¡ je potrebnìch vytvoriœ pre danì vìstup - akì je sp“sob distribuovania pre tlaŸov‚ zostavy - akì bude form t zobrazovania pre jednotliv‚ elementy £dajov vìstupnej zostavy (numerickì, alfanumerickì ...) 3. Prototypovanie vìstupu pre pou§¡vate–a. Prototypovanie sl£§i na overenie £plnosti vìstupu a jeho akceptovate–nosti pou§¡vate–om (CASE, 4GL) 4. V pr¡pade potreby transformuj n vrh vìstupu do programov‚ho n vrhu. V niektorìch pr¡padoch postaŸuje tvoriœ vìstupn£ zostavu "Urob to ako toto". Niektor‚ prototypy vçak nie je mo§n‚ pou§iœ ako priamu çpecifik ciu pre program tora, preto§e je potrebn‚ presnejçie çpecifikovaœ danì vìstup. Pre tento £Ÿel sa najŸastejçie pou§¡vaj£ rastre. Z sady n vrhu syst‚movìch vstupov Pri analìze vstupnìch tokov £dajov je pri ka§dom toku £dajov potrebn‚ rozl¡çiœ tri r“zne Ÿinnosti: - z¡skanie £dajov (data capture) - pr¡prava £dajov (data entry) - vstup £dajov (data input) Z¡skanie £dajov s£vis¡ s identifik ciou £dajov, ktor‚ je potrebn‚ zadaœ syst‚mu. Vìsledkom tejto Ÿinnosti je formul r obsahuj£ci vstupn‚ £daje. Pr¡prava £dajov s£vis¡ s transform ciou £dajov do form tu, ktorì je spracovate–nì poŸ¡taŸom. V pr¡pade manu lneho zad vania £dajov t to etapa je zbytoŸn . Vstup £dajov s£vis¡ z bezprostrednìm vstupov £dajov do syst‚mu. Tento vstup je mo§n‚ realizovaœ jednak manu lne, alebo zo vstupn‚ho m‚dia. V tejto Ÿasti sa budeme zaoberaœ vìhradne manu lnym vstupom £dajov, ktor  s£vis¡ s on-line spracovan¡m vstupov. Pre n vrh takìchto rozhran¡ je vhodn‚ dodr§iavaœ nasledovn‚ z sady: 1. ako vstupy zad vaœ iba premenliv‚ udaje. Zad vanie £dajov, ktor‚ s£ konçtantami, alebo £dajov ktor‚ je mo§n‚ odvodiœ z Ôalç¡ch vstupov jednak spoma–uje zad vanie, no rob¡ formul r (obrazovku) urŸenì pre zad vanie £dajov nepreh–adnejç¡m. 2. d ta zad vaœ v logickej n v„znosti. Pri zad van¡ vstupnìch £dajov je vhodn‚ postupovaœ systematicky na z klade logiky a vz jomnìch s£vislost¡ zad vanìch £dajov. Zad vanie £dajov by malo postupovaœ z–ava-doprava a zhora-nadol. 3. poskytovaœ n vod, ako zad vaœ po§adovan‚ udaje. Pri zad van¡ vstupnìch inform ci¡ je vhodn‚, ak je niekde na obrazovke k dispoz¡cii n vod, ako zadaœ konkr‚tny £daj, ktorì je v danom momente predmetom vstupu. 4. kontrolovaœ spr vnosœ zadanìch £dajov. Nespr vne zadan‚ udaje je potrebn‚ identifikovaœ okam§ite a umo§niœ opraviœ zle zadanì udaj, resp. nepripustiœ mo§nosœ prechodu na zad vanie Ôalçieho £daja, pokia– predch dzaj£ci £daj nebol zadanì spr vne. Kontrolovaœ je mo§n‚ viacer‚ charakteristiky: - £plnosœ, tzn. Ÿi boli zadan‚ vçetky po§adovan‚ £daje - rozsah, tzn. Ÿi zadanì udaj je v r mci definovan‚ho intervalu pr¡pustnìch hodn“t - integrita, tzn. Ÿi s£ kombin cie zadanìch hodn“t pr¡pustn‚ Postup pri n vrhu vstupov syst‚mu 1. Analìza po§iadaviek na vstupy 2. Defin¡cia vonkajçieho vzh–adu vstupov, tzn. rozlo§enia vstupnìch £dajov na obrazovke - identifik cia vstupnìch dokumentov - urŸenie Ÿasovania a rozsahu vstupov. ¬asovanie ud va, ako Ÿasto s£ £daje do syst‚mu zad van‚. Rozsah definuje mno§stvo vstupnìch £dajov zadanìch za Ÿasov£ jednotku. - identifik cia jednotlivìch elementov a ich rozlo§enia na obrazovke 3. Prototypovanie vstupnìch formul rov a sp“sobu zad vania vstupov. Prototypovanie sl£§i na overenie £plnosti vstupnìch formul rov a ich akceptovate–nosti pou§¡vate–om (CASE, 4GL). 4. V pr¡pade potreby transformuj n vrh vstupu do programov‚ho n vrhu. V niektorìch pr¡padoch postaŸuje tvoriœ vzor vstupnej zostavy, tzn. "Urob to ako toto". Niektor‚ prototypy vçak nie je mo§n‚ pou§iœ ako priamu çpecifik ciu pre program tora, preto§e je potrebn‚ presnejçie çpecifikovaœ danì vstup. Pre tento £Ÿel sa najŸastejçie pou§¡vaj£ rastre. 4.6.8. éloha 2.8: Vytvorenie data dictionary -------------------------------------------- Vstupy: - opisy vstupov a vìstupov syst‚mu - opisy ent¡t Vìstupy: - data dictionary Dokument cia ent¡t a d tovìch tokov poskytuje zoznam atrib£tov a d t, ktor‚ bud£ obsahom data-dictionary. éloha 2.8 spresåuje £daje o jednotlivìch atrib£toch definovanìch v £lohe 2.6. Na tomto mieste sa bud£ zaplåovaœ doposia– pr zdne st’pce v tabu–ke na OBR.4.24. Okrem uvedenìch inform ci¡ je mo§n‚ pri dokument cii ent¡t uchov vaœ aj nasledovn‚ inform cie: meno: meno d tovej entity (atrib£tu), ktor‚ je pou§¡van‚ v dokument cii, tzn. ktorìm je danì atrib£t referencovanì skratka: meno pou§¡van‚ vo vn£tri syst‚mu, napr. oznaŸenie v n vrhu typ: znak, Ÿ¡slo atÔ. d’§ka: napr. v bytoch form t: celkovì poŸet miest, pri desatinnìch Ÿ¡slach aj poŸet desatinnìch miest charakteristika: so znamienkom, zaokr£hlen‚, packed atÔ. rozsah: napr. 0 .. 99 valid cia: napr. > 0 deskripcia: £loha atrib£tu Data dictionary je d“le§itou s£Ÿasœou dokument cie, ktor  je bezprostredne vyu§¡van  implementaŸnìm t¡mom. 4.6.9. éloha 2.9: Vytvorenie a prototypovanie on-line ----------------------------------------------------- dial¢gov -------- Vstupy: - fyzick‚ DFD po§adovan‚ho syst‚mu - opisy vstupov a vìstupov syst‚mu Vìstupy: - çpecifik cie dial¢gov Pod dial¢gom budeme rozumieœ postupnosœ interakci¡ medzi poŸ¡taŸom a vytv ranìm syst‚mom. Z h–adiska riadenia dial¢gu je mo§n‚ rozliçovaœ dva z kladn‚ pr¡stupy k riadeniu dial¢gov: - poŸ¡taŸom riadenì dial¢g - pou§¡vate–om riadenì dial¢g Pou§¡vate–om riadenì dial¢g znamen , §e pou§¡vate– zad  pr¡kaz a syst‚m pr¡kaz vykon . Pri tomto sp“sobe komunik cie sa vy§aduje znalosœ syst‚movìch pr¡kazov a vyççia "poŸ¡taŸov  gramotnosœ" pou§¡vate–a. Pou§¡vate–om riadenì dial¢g sa pou§¡va vtedy, ak pou§¡vate– so syst‚mom pracuje Ÿasto a dostatoŸne pozn  jeho pr¡kazovì jazyk. PoŸ¡taŸom riadenì dial¢g znamen , §e syst‚m poskytne pou§¡vate–ovi alternat¡vy Ôalçej Ÿinnosti (zv„Ÿça vo forme menu), z ktorìch pou§¡vate– m“§e vyberaœ. Po zvolen¡ Ÿinnosti syst‚m vybranì pr¡kaz vykon  a op„tovne zad  mo§nosti Ôalçej Ÿinnosti. Tento sp“sob komunik cie sa pou§¡va vtedy, ak je pou§itie syst‚mu pou§¡vate–om nie tak‚ cast‚ a keÔ je potrebn‚ zamedziœ mo§nìm chyb m v komunik cii. V Ôalç¡ch Ÿastiach sa budeme zaoberaœ çpecifik ciou poŸ¡taŸom riadenìch dial¢gov. Pri navrhovan¡ tohoto typu dial¢gov je mo§n‚ postupovaœ nasledovne: 1. Vytvorenie dial¢govìch diagramov Ka§dì dial¢g je potrebn‚ definovaœ pomocou diagramu dial¢gu. Diagram dial¢gu predstavuje kombin ciu vìvojov‚ho a hierarchick‚ho diagramu. Podstatou diagramu dial¢gu je zachytenie sp“sobu komunik cie a prechodu cez jednotliv‚ menu, spojen‚ s aktiv ciou çpecifickìch Ÿinnost¡. Aby sa zvìçila ich preh–adnosœ, do tìchto diagramov sa zav dzaj£ çpeci lne symboly, charakterizuj£ce jednak aktivovan‚ menu (symbol çesœuholn¡ka), alebo symbol pre reprezent ciu aktivity (ov l). Pou§itie diagramu dial¢gu je ilustrovan‚ na OBR.4.25. OBR.4.25. reprezent cia dial¢gu V pr¡pade, §e dial¢g je rozsiahly, je mo§n‚ vytvoriœ i viacero diagramov dial¢gu. K takto vytvoren‚mu dial¢gu je potrebn‚ dodaœ n sledne n vrh obrazoviek pre jednotliv‚ aktivovan‚ menu a çpecifik ciu miest aktiv cie syst‚movìch vstupov a vìstupov. Pri n vrhu diagramov dial¢gu sa vo v„Ÿçine pr¡padov vych dza z existuj£cich DFD. DFD najvyççej £rovne m“§e sl£§iœ pre vytvorenie hlavn‚ho menu, v ktorom je mo§n‚ aktivovaœ z kladn‚ funkcie syst‚mu dan‚ strukt£rou tohoto DFD. Tieto syst‚mov‚ funkcie m“§u byœ Ôalej spresåovan‚ vo forme nasleduj£cich podmenu, ktor‚ je mo§n‚ vytvoriœ na z klade analìzy DFD na ni§çej £rovni. Takto je pri dekompoz¡cii mo§n‚ postupovaœ a§ po £roveå primit¡vnych funkci¡. Pop¡san  met¢da sl£§i pre z¡skanie z kladnej hierarchie dial¢gu. Pri vlastnom n vrhu dial¢gu vçak je potrebn‚ uv §iœ aj po§iadavky na ochranu £dajov a pr¡stupov‚ pr va. Rovnako je potrebn‚ na z klade po§iadaviek priamej aktiv cie urŸitìch subsyst‚mov pomocou aktivaŸnìch k–£Ÿov (hot-keys) vytvoriœ zodpovedaj£ce prepojenia v diagrame dial¢gu. 2. Simul cia a prototypovanie dial¢gov Prototypovanie a simul cia dial¢gov sl£§i k vizualiz cii navrhnut‚ho sp“sobu komunik cie. Pre prototypovanie je mo§n‚ vyu§iœ rovnak‚ prostriedky, ako pri n vrhu vstupov a vìstupov (CASE, 4GL). Vìsledkom prototypovania je alebo ods£hlasenie navrhnut‚ho sp“sobu komunik cie pou§¡vate–om, alebo zakomponovanie pripomienok a prechod k novej etape ods£hlasovania. 3. Transform cia programovej çpecifik cie dial¢gov Pre upresnenie çpecifik cie dial¢gov niekedy nestaŸ¡ iba n vrh obrazoviek generovanìch syst‚mami CASE. ¬asto sa vyu§¡vaj£ rastre pre presn‚ rozkreslenie rozmiestnenie jednotlivìch objektov v dial¢govom okne. Rovnako je mo§n‚ na samostatnom dokumente pop¡saœ farebn‚ konvencie pou§it‚ pri n vrhu rozhrania. Tak to çpecifik cia potom sl£§i program torovi pre implement ciu dial¢gov. 4.6.10. éloha 2.10: Vytvorenie popisov funkci¡ ---------------------------------------------- Vstupy: - fyzick‚ DFD po§adovan‚ho syst‚mu Vìstupy: - funkŸn‚ popisy jednotlivìch funkci¡ Popis funkcie je potrebn‚ vytvoriœ pre ka§dì primit¡vny proces nach dzaj£ci sa na DFD po§adovan‚ho syst‚mu. Vstupy a vìstupy tìchto procesov boli zahrnut‚ do dokument cie v £loh ch 2.6. a 2.7. Cie–om £lohy 2.10. je dokument cia spracovania reprezentovan‚ho jednotlivìmi primit¡vnymi procesmi. Pre reprezent ciu spracovania sa pou§¡vaj£ viacer‚ techniky. Medzi najpou§¡vanejçie patria nasledovn‚: - pseudo-k¢d - çtrukt£rovanì jazyk - rozhodovacie tabu–ky - rozhodovacie stromy Dan‚ sp“soby reprezent cie logiky spracovania s£ pre proces rozhodovania o akceptovan¡ objedn vky ilustrovan‚ na OBR.4.26. a 4.27. OBR.4.26. pseudo-k¢d a çtrukt£rovanì jazyk OBR.4.27. rozhodovac¡ strom a rozhodovacia tabu–ka Popis spracovania mus¡ byœ v pojmoch danej probl‚movej oblasti, nie v pojmoch z programovania. T to po§iadavka vyplìva zo skutoŸnosti, §e pou§¡vate– pri posudzovan¡ tìchto popisov nie je vo v„Ÿçine pr¡padov dostatoŸne obozn menì s program torskou terminol¢giou. Rovnako i techniku opisu je vhodn‚ zvoliœ tak, aby Ÿo najviac vyhovovala pou§¡vate–ovi. V pr¡pade, §e pou§¡vate– m  mal‚ algoritmick‚ znalosti, vhodnou technikou je rozhodovacia tabu–ka alebo rozhodovac¡ strom. V opaŸnom pr¡pade sa doporuŸuje vyu§iœ pseudo-k¢d alebo çtrukt£rovanì jazyk. 4.6.11. éloha 2.11: Vytvorenie entitno-funkŸnej matice ------------------------------------------------------ Vstupy: - fyzick‚ DFD po§adovan‚ho syst‚mu - d tovì model po§adovan‚ho syst‚mu Vìstupy: - entitno-funkŸn  matica Entitno-funkŸn‚ matice a grafy §ivotn‚ho cyklu poskytuj£ dalç¡ poh–ad na vytv ranì syst‚m - poh–ad Ÿasovej dynamiky. Na rozdiel od DFD (funkŸnì poh–ad), DMD (d tovì poh–ad) zav dzaj£ entitno-funkŸn‚ matice inform cie s£visiace s Ÿasovan¡m jednotlivìch aktiv¡t vo vytv ranom syst‚me a ich vplyv na uchov van‚ udaje. Z tohoto h–adiska je podstatna sekvencia jednotlivìch aktiv¡t, nie ich konkr‚tne (absol£tne) Ÿasovanie. Defin¡cia Ÿasovania s£vis¡ so zodpovedan¡m nasledovnìch ot zok: - m  ka§d  entita funkciu, ktor  ju vytv ra a ktor  ju ruç¡ ? - je ka§d  entita po vytvoren¡ aspoå raz spr¡stupåovan  ? - ak‚ entity s£ referencovan‚ danou funkciou ? - je pre ka§d£ entitu definovanì kompletnì §ivotnì cyklus ? Pri vytv ran¡ entitno-funkŸnej matice sa vych dza z existuj£cich dokumentov: DFD a d tov‚ho modelu. DFD poskytuj£ zoznam primit¡vnych procesov, ktor‚ bud£ umiestnen‚ do st’pcov vytv ranej matice. D tovì model definuje entity, ktor‚ bud£ umieståovan‚ do riadkov vytv ranej entitno-funkŸnej matice. Matica je vyplåovan‚ znakmi, ktor‚ definuj£ vplyv funkcie (procesu) na konkr‚tnu entitu, ako definuje Ÿasœ 3.4. Ilustr cia entitno-funkŸnej matice pre Ÿasœ d tovìch ent¡t a procesov pre z sielkovì obchod je ilustrovan  na OBR.4.28. OBR.4.28. entitno-funkŸn  matica Ka§dì riadok v entitno-funkŸnej matici definuje §ivotnì cyklus danej entity. Spr vny §ivotnì cyklus entity by mal obsahovaœ aspoå jeden proces, ktorì entitu vytv ra (I), aspoå jeden proces, ktorì entitu spr¡stupåuje alebo modifikuje (R alebo M) a aspoå jeden proces, ktorì dan£ entitu ruç¡ (D). Tento poh–ad na entitu umo§åuje jednoducho identifikovaœ nekonzistencie ved£ce k doplneniu chìbaj£cich inform ci¡. Viacn sobn‚ vìskyty vkladania a ruçenia entity vy§aduj£ taktie§ podrobnejçie presk£manie. Viacn sobnìm vìskytom jednotlivìch aktiv¡t pre dan£ entitu sa m“§e zaviesœ nekonzistencia do spracovania. Je preto snahou modifikovaœ DFD tak, aby iba jeden proces mohol entitu vytv raœ a ruçiœ. 4.6.12. éloha 2.12: Vytvorenie grafov §ivota ent¡t -------------------------------------------------- Vstupy: - fyzick‚ DFD po§adovan‚ho syst‚mu - entitno-funkŸn  matica Vìstupy: - grafy hist¢rie ent¡t Ka§dì riadok entitno funkŸnej matice definuje zoznam funkci¡ (procesov), ktor‚ ovplyvåuj£ dan£ entitu. Tento z pis vçak nem“§e zachytiœ povolen‚ sekvencie aplik ci¡ tìchto funkci¡ na dan£ entitu. Technika grafov §ivotnìch cyklov ent¡t tieto vzœahy zachytiœ umo§åuje. Pre ka§d£ entitu je mo§n‚ v jej §ivotnom cykle definovaœ nieko–ko stavov. Pre entitu reprezentuj£cu bankov‚ konto to m“§e byœ napr. stav po vytvoren¡ a stav po vlo§en¡ akt¡v. Ka§d  aplikovan  funkcia m“§e byœ definovan  (aplikovate–n ) v konkr‚tnom stave a jej aplik ciou je mo§n‚ stav entity zmeniœ. Graf §ivotn‚ho cyklu umo§åuje tieto z vislosti zachytiœ a tak definovaœ pr¡pustn‚ sekvencie aplik cie funkci¡ na entitu. Mnoh‚ entity maj£ jednoduchì §ivotnì cyklus. UrŸit  funkcia entitu vytvor¡, Ôalçie ju referencuj£ a nakoniec ju urŸit  funkcia zruç¡. Jednoduchì §ivotnì cyklus entity sa vyznaŸuje tìm, §e pre entitu je definovanì iba jeden jej stav. KeÔ§e funkcie, ktor‚ entitu iba referencuj£, nemenia jej stav, nie je nevyhnutn‚ tieto funkcie v pr¡pade §ivotn‚ho cyklu entity v grafe reprezentovaœ. V pr¡pade, §e §ivotnì cyklus entity sa vyznaŸuje viacerìmi stavmi, je potrebn‚ definovaœ v„zbu funkcie na konkr‚tny stav entity. Ako ilustraŸnì pr¡klad v tomto pr¡pade je mo§n‚ uviesœ spracovanie objedn vky, kde stav zamietnutia a akcept cie je reprezentovanì ako polo§ka objedn vky. Graf §ivotn‚ho cyklu je v tomto pr¡pade ilustrovanì na OBR.4.29. OBR.4.29. graf §ivotn‚ho cyklu pre objedn vku V uvedenom grafe s£ definovan‚ nasledovn‚ stavy entity objedn vka: 1. prijat  objedn vka. Tento stav reprezentuje objedn vku bezprostredne po prijat¡, pred rozhodovan¡m o jej akceptovan¡ alebo zamietnut¡, na z klade £dajov o solventnosti z kazn¡ka 2. akceptovan  objedn vka. Tento stav reprezentuje akceptovan£ objedn vku pred jej spracovan¡m v expediŸnom oddelen¡. 3. zamietnut  objedn vka. Tento stav reprezentuje objedn vku pred odoslan¡m upovedomenia o zamietnut¡ objedn vky. Pri reprezent cii grafov §ivotnìch cyklov ent¡t sa pou§¡vaj£ tri z kladn‚ konçtrukcie: sekvencia, vetvenie a iter cia, ktorìch grafick‚ zn zornenie je ilustrovan‚ na OBR.4.30. Ich vìznam vçak je rozdielny od vìznamu vo vìvojovìch diagramoch. V tomto pr¡pade reprezentuj£ n slednosœ stavov, nie postup spracovania. OBR.4.30. reprezent cia z kladnìch konçtrukci¡ v grafoch §ivotnìch cyklov Selekcia, vetvenie a iter cia umo§åuj£ reprezent ciu sekvenŸn‚ho vykon vania funkci¡. V mnohìch pr¡padoch vçak sekvencia nie je d“le§it  v tom zmysle, §e jednotliv‚ funkcie mo§no vykon vaœ paralelne. Predpokladajme, §e v pr¡pade z sielkov‚ho obchodu chceme sledovaœ finanŸn‚ transakcie s jednotlivìmi z kazn¡kmi. Pre ka§d‚ho z kazn¡ka bud£ uchov van‚ jednotliv‚ £daje: - celkovì realizovanì obrat za urŸit‚ Ÿasov‚ obdobie - nevyfakt£rovanì dodanì tovar - vyfakt£rovanì a neuhradenì dodanì tovar Pre spracovanie uveden‚ho typu inform ci¡ zavedieme entitu financie, nad ktorou je mo§n‚ realizovaœ nasledovn‚ funkcie: - pr¡jem platby - odoslanie tovaru (zaznamenanie nevyfakt£rovenej ceny) - odoslanie fakt£ry (zaznamenanie fakt£rovanej ceny) - zruçenie z znamu o finanŸnìch transakci ch Pre dan£ entitu je mo§n‚ vytvoriœ zivotnì cyklus, ktorì je ilustrovanì na OBR.4.31. OBR.4.31. platby bez paralelizmu Uvedenì §ivotnì cyklus vçak nezachyt va podstatn£ vlastnosœ spracovania, tzn. mo§nosœ obdr§ania platby po odoslan¡ a vyfakt£rovan¡ tovaru. Entita financie sa v tomto pr¡pade nach dza v stave 2, v ktorom nie je mo§n‚ aplikovaœ funkciu prijatia platby. Najjednoduhç¡m sp“sobom zavedenia paralelizmu do §ivotn‚ho cyklu je vytvorenie §ivota entity charakterizovan‚ho samostatnìm stavom pre ka§d‚ paraleln‚ spracovanie, ako ilustruje OBR.4.32. V tomto pr¡pade je mo§n‚ prijaœ platbu i keÔ stav B je v hodnote 2. Jednotliv‚ paraleln‚ vetvy §ivotn‚ho cyklu m“§u obsahovaœ vlastn‚ konçtrukcie sekvencie, vetvenia a iter cie a m“§u byœ vytv ran‚ samostatne. Zavedenie viacerìch stavov vedie k defin¡cii stavov‚ho vektora, ktorì je mo§n‚ pova§ovaœ za zovçeobecnenie jednoduch‚ho stavu. Stavovì vektor pre danì pr¡klad m  nasledovn£ interpret ciu: - z znam vytvorenì, funkcie 1 a 2 m“§u byœ vykon van‚ s£Ÿasne. V pr¡pade, §e vçetok fakt£rovanì tovar je zaplatenì, je mo§n‚ vykonaœ funkciu 4. - z znam vytvorenì, funkcie 1 a 3 m“§u byœ vykon van‚ s£Ÿasne OBR.4.32. paralelizmus v grafe §ivotn‚ho cyklu Proti ilustrovan‚mu grafu mo§no namietaœ, §e by nemala byœ prijat  ziadna platba, pokia– nebola odoslan  ziadna fakt£ra. I t to po§iadavka vçak je jednoducho zakomponovate–n  do grafu. Po dokument cii çtandarnìch §ivotnìch cyklov ent¡t je potrebn‚ vykonaœ podrobn£ analìzu vìskytu §ivotn‚ho cyklu z h–adiska mo§n‚ho vìskytu neoŸak vanìch situ ci¡. V naçom pr¡pade je mo§n‚ polo§iœ napr. ot zku Ÿo sa stane, ak je po§iadavka zruçiœ konto z kazn¡ka, ktorì zbankrotoval. P“vodnì zivotnì cyklus neumo§åuje realizovaœ t£to oper ciu, preto§e nie s£ vyplaten‚ vçetky fakt£ry. Rieçenie neoŸak vanìch situ ci¡ vedie k modifik cii existuj£cich grafov §ivotnìch cyklov ent¡t. Existuj£ dva typy modifik cie: - modifik cia existuj£cich podmienok prechodu medzi stavmi entity - zavedenie novìch prechodov, tzn. mo§nosti aktiv cie funkci¡ v doposia– nepovolenìch stavoch, alebo zavedenie novìch funkci¡ pre prechod medzi stavmi Pre reprezent ciu §ivotn‚ho cyklu ent¡t je mo§n‚ vyu§iœ viacero formalizmov. Jedn  sa najm„ o Petriho siete a Jacksonove diagramy. Najm„ Jacksonove diagramy umo§åuj£ reprezent ciu postupu spracovania, no problematick‚ je reprezentovanie paralelne aktivovate–nìch funkci¡. Pou§itie ekvivalentn‚ho Jacksonov‚ho diagramu pre §ivotnìy cyyklus z OBR.4.31. je ilustrovan‚ na OBR.4.33. OBR.4.33. Jacksonove diagramy pre reprezent ciu §ivotn‚ho cyklu