4.7. ¬AS› 3: Logickì n vrh £dajov --------------------------------- Logickì n vrh £dajov s£vis¡ podstatnou mierou s normaliz ciou existuj£ceho modelu d t. Normalizovanì model d t tvor¡ z klad vytv rania datab zovej sch‚my, alebo çtrukt£ry d tovìch s£borov. V s£vislosti s modifik ciou logick‚ho modelu d t je potrebn‚ vykonaœ zodpovedaj£ce zmeny v deskripci ch ent¡t a data-dictionary, ktor‚ s£visia s n vrhom obsahu jednotlivìch s£borov (tabuliek) datab zy. Logickì n vrh £dajov sa sklad  z nasledovnìch £loh: éloha_3.1: Vìber £dajovìch çtrukt£r éloha_3.2: Normaliz cia éloha_3.3: Vytvorenie deskripci¡ ent¡t éloha_3.4: Vytvorenie entitn‚ho modelu v 3. NF éloha_3.5: Porovnanie a racionaliz cia entitn‚ho modelu éloha_3.6: Porovnanie a racionaliz cia deskripcie ent¡t N v„znosœ jednotlivìch £loh je ilustrovan  na OBR.4.34. OBR.4.34. £lohy logick‚ho n vrhu £dajov 4.7.1. éloha 3.1: Vìber £dajovìch çtrukt£r ------------------------------------------ Vstupy: - fyzick‚ DFD po§adovan‚ho syst‚mu Vìstupy: - zoznam vybranìch £dajovìch çtrukt£r Normaliz cia, ako technika pre transform ciu d tov‚ho modelu, predstavuje z kladn£ aktivitu Ÿasti logick‚ho n vrhu £dajov. Normaliz ciu vçak nie je mo§n‚ pova§ovaœ za koncov£ techniku tvorby fin lneho d tov‚ho modelu, sk“r za jeden z prostriedkov tvorby fin lneho d tov‚ho modelu. D tovì model sa vyv¡ja a d tov‚ entity m“§u byœ do d tov‚ho zav dzan‚ postupne. Po ka§dej modifik cii d tov‚ho modelu by vçak bolo potrebn‚ podrobiœ normaliz cii modifikovan£ Ÿasœ d tov‚ho modelu. Hoci vlastnì proces normaliz cie nie je zlo§itì, vo v„Ÿçine pr¡padov bìva jeho realiz cia znaŸne Ÿasovo n roŸn . Z tohoto d“vodu je potrebn‚ d“kladne zv §iœ, ktor‚ d tov‚ strukt£ry je potrebn‚ podrobiœ normaliz cii a ktor‚ nie. KeÔ§e normaliz cia s£vis¡ s transform ciou d tov‚ho modelu do çtrukt£ry umo§åuj£cej efekt¡vnejç¡ sp“sob uchov vania a manipul cie s d tami, je aplik cia sa vy§aduje u Ÿasto pou§¡vanìch enit¡t, alebo ent¡t s rozsiahlym vìskytom v datab ze. Medzi normalizovan‚ entity je potrebn‚ zahrn£œ taktie§ entity, ktor‚ reprezentuj£ vstupy a vìstupy syst‚mu. Ako krit‚rium vìberu ent¡t pre normaliz ciu nemo§no pova§ovaœ iba kvantifik ciu vìskytu danej entity. Vìznamnìm krit‚riom je taktie§ sp“sob spracovania atrib£tov danej entity, resp. sp“sob a rozsah odvodzovania Ôalç¡ch inform ci¡ z tìchto atrib£tov. Ako pr¡klad je mo§n‚ uviesœ reprezent ciu £dajov o objedn vke. H–adisko efektivity a redukcie redundancie nav dza neuchov vaœ sumariz ciu jednotlivìch polo§iek objedn vky. Ak vçak je potrebn‚ tento £daj Ÿasto vyu§¡vaœ, vhodnejçie sa jav¡ i za cenu redundancie inform ci¡ uchov vaœ sumariz ciu jednotlivìch polo§iek, ktor  n sledne vìznamne redukuje proces spracovania pri spr¡stupåovan¡ tohoto £daja. 4.7.2. éloha 3.2: Normaliz cia ------------------------------ Vstupy: - vybran‚ £dajov‚ çtrukt£ry - deskripcie £dajovìch çtrukt£r Vìstupy: - mno§ina normalizovanìch £dajovìch çtrukt£r v 3.NF Cie–om procesu normaliz cie je transform cia d tov‚ho modelu do jednoduchej formy, vhodnej pre f zu fyzick‚ho n vrhu. Òalç¡m cie–om normaliz cie je odstr niœ potenci lnu mo§nosœ poruçenia integrity £dajov. Proces normaliz cie d tov‚ho modelu je mo§n‚ rozdeliœ do 4 £loh: - 1. transform cia neçtrukt£rovan‚ho d tov‚ho modelu do 1.NF - 2. transform cia 1.NF do 2.NF - 3. transform cia 2.NF do 3.NF - 4. valid cia modelu v 3.NF 4.7.2.1. Transform cia neçtrukt£rovan‚ho d tov‚ho modelu do ----------------------------------------------------------- 1.NF ---- Prvìm krokom pri transform cii neçtrukt£rovan‚ho modelu je podrobn  analìza çtrukt£ry jednotlivìch ent¡t a ich pr¡prava na transform ciu. Pr¡pravu na transform ciu je mo§n‚ rozdeliœ do troch krokov: - priradenie k–£Ÿov jednotlivìm entit m - identifik cia skrytìch vìznamov - identifik cia synonìm Priradenie k–£Ÿov Vìber a priradenie k–£Ÿov jednotlivìm d tovìm entit m je nevyhnutnìm predpokladom procesu normaliz cie. Hoci normalizaŸnì proces m“§e prebehn£œ po vìbere –ubovo–n‚ho k–£Ÿa, z h–adiska n sledn‚ho n vrhu nemus¡ byœ jedno, ktorì k–£Ÿ bude pri referencovan¡ danej entity vybranì. Pri deskripcii d tovìch ent¡t boli pre niektor‚ entity identifikovan‚ k–£Ÿe. Tieto k–£Ÿe patria vo v„Ÿçine pr¡padov medzi jednoduch‚, alebo zlo§en  k–£Ÿe. Pod jednoduchìm k–£Ÿom budeme rozumieœ k–£Ÿ pozost vaj£ci z jedin‚ho atrib£tu entity. Zlo§enì k–£Ÿ je tvorenì kompoz¡ciou viacerìch atrib£tov danej entity. Pr¡kladom zlo§en‚ho k–£Ÿa m“§e byœ k–£Ÿ pozost vaj£ci z Ÿ¡sla odboru a Ÿ¡sla predmetu v entite reprezentuj£cej polo§ky pl nu çt£dia (t to entita m“§e obsahovaœ navyçe identifik ciu predn çaj£ceho, rozsah a roŸn¡k). Oba komponenty zlo§en‚ho k–£Ÿa m“§u sl£§iœ ako jednoduch‚ k–£Ÿe, ktor‚ vçak nie s£ jednoznaŸn‚. Pre ostatn‚ entity d tov‚ho modelu je potrebn‚ k–£Ÿe priradiœ. Pri priraÔovan¡ k–£Ÿov sa doporuŸuje uplatåovaœ nasledovn‚ krit‚ri : - k–£Ÿ mus¡ byœ jednoznaŸnì, tzn. mus¡ jednoznaŸne identifikovaœ obsah ostatnìch atrib£tov - v pr¡pade mo§nosti vìberu k–£Ÿa sa doporuŸuje vyhìbaœ sa dlhìm a alfanumerickìm k–£Ÿom V praxi pri priraÔovan¡ k–£Ÿov vçak v mnohìch pr¡padoch nie je mo§n‚ vystaŸiœ so z kladnìmi typmi k–£Ÿov. Z tohoto d“vodu je vhodn‚ spomen£œ i Ôalçie typy k–£Ÿov: kompozitn‚ k–£Ÿe, generovan‚ k–£Ÿe a implikovan‚ k–£Ÿe. Kompozitnì k–£Ÿ s£ vytv ran‚ kompoz¡ciou viacerìch atrib£tov entity, podobne ako zlo§en‚ k–£Ÿe. Rozdiel oproti zlo§enìm k–£Ÿom spoŸ¡va v tom, §e jeden z prvkov kompozitn‚ho k–£Ÿa nie je mo§n‚ pova§ovaœ za jednoduchì k–£Ÿ. Tento atrib£t sa ku k–£Ÿu dop’åa pre zabezpeŸenie jednoznaŸnosti vytv ran‚ho kompozitn‚ho k–£Ÿa, tzn. mo§no ho pova§ovaœ iba za akìsi kvalifik tor jednoduch‚ho k–£Ÿa, nie plnohodnotnì k–£Ÿ. Ako pr¡klad kompozitn‚ho k–£Ÿa je mo§n‚ uviesœ k–£Ÿ pozost vaj£ci z identifik cie knihy a Ÿ¡sla kapitoly. ¬¡slo kapitoly vçak nem  vìznam bez uvedenia identifik cie knihy, tzn. nem“§e sl£§iœ ako jednoduchì k–£Ÿ. OznaŸenie kompozitn‚ho k–£Ÿa je nasledovn‚: { identifik cia knihy / Ÿ¡slo kapitoly } Generovanì k–£Ÿ predstavuje kompozitnì k–£Ÿ, ktorì obsahuje aspoå jeden generovanì atrib£t. Pod generovanìm atrib£tom budeme rozumieœ takì atrib£t entity, ktorì bol do danej entity doplnenì pre dosiahnutie jednoznaŸnosti k–£Ÿa. V pr¡pade z sielkov‚ho obchodu je mo§n‚ v entite objedn vka uchov vaœ viacero obedn vok na danì tovar od jedn‚ho z kazn¡ka. V tomto pr¡pade je potrebn‚ uveden£ entitu rozç¡riœ o atrib£t definuj£ci poradie objedn vky. Tento atrib£t bude spolu s identifik ciou z kazn¡ka tvoriœ jednoznaŸnì generovanì k–£Ÿ. Implikovanì k–£Ÿ predstavuje nahradenie p“vodn‚ho k–£Ÿa novìm k–£Ÿom, ktorì sa jav¡ zovçeobecnen¡m p“vodn‚ho k–£Ÿa. Predstavme si pr¡klad uchov vania tarifnìch stupn¡c pre jednotlivìch zamestnancov pre jednotliv‚ projekty. V danom pr¡pade existuje iba nepriamy s£vis medzi danìm zamestnancom (k¢d zamestnanca) a danìm projektom (k¢d projektu) reprezentovanì tarifnìm zadelen¡m. V skutoŸnosti t to situ cia reprezentuje vçeobecnejç¡ vzœah medzi typom projektu a zaraden¡m zamestnanca. Z tohoto d“vodu s£ p“vodn‚ k–£Ÿe zamenen‚ implikovanìmi k–£Ÿmi, ako ilustruje OBR.4.35. OBR.4.35. implikovan‚ k–£Ÿe Identifik cia skrytìch vìznamov Inform cie o urŸitìch antit ch m“§u byœ reprezentovan‚ inìmi sp“sobmi ako je priradenie samostatn‚ho atrib£tu ka§dej viazanej inform cii. V pr¡pade objedn vok m“§e byœ priorita objedn vky dan  usporiadan¡m objedn vok. KeÔ§e pri normaliz cii d tov‚ho modelu nie je mo§n‚ zaruŸiœ uchovanie p“vodnìch predpokladov, m“§e pri normaliz cii d“jsœ k strate inform cie. V tìchto pr¡padoch je potrebn‚ identifikovaœ vçetky skryt‚ vìznamy a uveden‚ inform cie explicitne reprezentovaœ atrib£tmi entity. Identifik cia synonìm V d tovom modele je mo§n‚, §e danì d tovì element je s£Ÿasœou viacerìch d tovìch ent¡t. Pri priraÔovan¡ mien jednotlivìm atrib£tom ent¡t je mo§n‚, §e rovnakìm d tovìm elementom s£ v r“znych entit ch priraden‚ r“zne men . Pre zjednoduçenie d tov‚ho modelu je vhodn‚ synonym  (d tov‚ elementy oznaŸen‚ r“znymi menami) identifikovaœ a oznaŸiœ rovnakìm menom. Transform cia do 1.NF Podstata transform cie do 1.NF spoŸ¡va v odstr nen¡ opakuj£cich sa atrib£tov, resp. skup¡n atrib£tov v entit ch. Popis algoritmu transform cie do 1.NF je pop¡sanì v Ÿasti 3.11. Ako pr¡klady bol uvedenì sp“sob odstr nenie jedinej opakuj£cej sa skupiny atrib£tov v entite. V praxi vçak situ cia s opakuj£cimi sa skupinami atrib£tov m“§e byœ zlo§itejçia. Entita m“§e obsahovaœ viacero opakuj£cich sa skup¡n atrib£tov a tieto skupiny m“§u byœ navyçe i vnoren‚. Transform ciu takìchto situ ci¡ je taktie§ mo§n‚ vykonaœ na z klade pop¡san‚ho algoritmu. Pre lepçie pochopenie ilustrujeme na OBR.4.36. a 4.37. transform ciu do 1.NF o oboch spomenutìch pr¡padoch. OBR.4.36. transform cia viacerìch opakuj£cich sa skup¡n atrib£tov OBR.4.37. transform cia vnorenìch opakuj£cich sa skup¡n atrib£tov 4.7.2.2. Transform cia 1.NF do 2.NF ----------------------------------- Cie–om transform cie do 2. NF je dosiahnutie z vislosti vçetkìch nek–£Ÿovìch atrib£tov na vçetkìch polo§k ch k–£Ÿa entity. Transform cia do 2.NF je pomerne jednoduch  a jej algoritmus je pop¡sanì v Ÿasti 3.11. Z vislosœ na Ÿasti k–£Ÿa a transform cia entity do 2.NF je ilustrovan  na OBR.3.38. OBR.3.38. transform cia do 2.NF 4.7.2.3. Transform cia 2.NF do 3.NF ----------------------------------- Transform cia do 3.NF je podobn  transform cii do 2.NF, no namiesto vzœahov medzi jednotlivìmi k–£Ÿovìmi a nek–£Ÿovìmi atrib£tmi sa v tomto pr¡pade vyçetruj£ vzœahy medzi nek–£Ÿovìmi atrib£tmi navz jom. V pr¡pade z vislosti nek–£Ÿovìch atrib£tov je potrebn‚ vykonaœ transform ciu entity na z klade algoritmu çpecifikovanom v Ÿasti 3.11. V pr¡pade identifik cie z vislìch nek–£Ÿovìch atrib£tov je potrebn‚ jeden z tìchto atrib£tov z p“vodnej entity vyl£Ÿiœ. Vo vçeobecnosti nie je jedno, ktorì z tìchto atrib£tov sa vyl£Ÿi a vytvor¡ sa pre neho nov  d tov  entita. V danom pr¡pade je potrebn‚ podrobne analyzovaœ z vislosti jednotlivìch atrib£tov, napr. pomocou grafu z vislost¡ hodn“t atrib£tov, ako ilustruje OBR.4.40. OBR.4.40. V danom obr zku je ilustrovanì vzœah medzi identifik ciou typu pr ce a tarifnìm zaraden¡m pracovn¡ka. V danom pr¡pade existuje pre jeden typ pr ce pr ve jedno tarifn‚ zaradenie, kde§to k jedn‚mu tarifn‚mu zaradeniu je mo§n‚ priradiœ viacero typov pr ce. V tomto pr¡pade je vìsledok transform cie do 3.NF ilustrovanì na OBR.4.41. OBR.4.41. 4.7.2.4. Valid cia modelu v 3.NF -------------------------------- Proces normaliz cie predstavuje aplik cie presne definovanìch algoritmov. Po ukonŸen¡ normaliz cie je potrebn‚ vykonaœ valid ciu vytvoren‚ho d tov‚ho modelu. Pri valid cii sa najŸastejçie vytvoren‚ entity testuj£ polo§en¡m nasledovnìch ot zok: "Existuje pre jeden k–£Ÿ iba jedin  hodnota atrib£tov ?" "Je hodnota atrib£tu priamo z visl  na k–£Ÿi ?" 4.7.3. éloha 3.3: Vytvorenie deskripci¡ ent¡t --------------------------------------------- Vstupy: - £dajov‚ çtrukt£ry v 3.NF Vìstupy: - nov‚ deskripcie ent¡t Cie–om £lohy 3.3. je spojenie vçetkìch ent¡t s identickìmi, resp. synonymickìmi k–£Ÿmi. Proces sp jania ent¡t vçak m“§e vytvoriœ nov‚ z vislosti medzi atrib£tmi v novej entite. Z tohoto d“vodu je potrebn‚ zopakovaœ proces valid cie pre vçetky entity vzniknut‚ procesom sp jania. V çpeci lnych pr¡padoch vçak sp janie ent¡t s rovnakìmi k–£Ÿmi nemus¡ byœ §iad£ce, m“§e viesœ napr. k redundancii £dajov. Z tohoto d“vodu je potrebn‚ pre ka§d£ dvojicu sp janìch ent¡t vykonaœ podrobn£ analìzu vhodnosti spojenia. Po vytvoren¡ potrebnìch spojen¡ ent¡t je mo§n‚ prikroŸiœ k vlastnej deskripcii ent¡t. Ka§d£ entitu vzniknut£ normaliz ciou je potrebn‚ podrobne zdokumentovaœ, tzn. urŸiœ atrib£ty, ktor‚ ju tvoria, a taktie§ definovaœ k–£Ÿ a typ k–£Ÿa pre dan£ entitu. S ka§dì atrib£tom je potrebn‚ zdokumentovaœ inform cie o jeho type, rozsahu, sp“sobe zobrazenia tak, ako to vy§aduje £loha 2.6., resp. 2.8. 4.7.4. éloha 3.4: Vytvorenie entitn‚ho modelu v 3. NF ----------------------------------------------------- Vstupy: - deskripcie ent¡t z¡skan‚ v £lohe 3.3. Vìstupy: - d tovì (entitinì) model Vytvorenie d tov‚ho modelu predstavuje pomerne jednoduchì probl‚m. Jeho rieçenie je mo§n‚ rozdeliœ do 5 krokov. Podstatou kroku 1 je zavedenie jednotlivìch ent¡t do d tov‚ho modelu. Ka§d  entita bude reprezentovan  obd’§nikom, ktorì bude oznaŸenì menom entity. Ka§d  zaveden  entita mus¡ obsahovaœ defin¡ciu jej k–£Ÿa a typu k–£Ÿa. Po identifik cii ent¡ti a ich k–£Ÿov je mo§n‚ prikroŸiœ k analìze k–£Ÿov. Cie–om kroku 2 je vyçetrenie vzœahov medzi kompozitnìmi k–£Ÿmi a k–£Ÿmi ostatnìch ent¡t. Ak polo§ka, ktor  je s£Ÿasœou kompozitn‚ho k–£Ÿa, je k–£Ÿom Ôalçej entity, mus¡ byœ t to polo§ka v zlo§enom alebo kompozitnom k–£Ÿi oznaŸen  ako vzœa§n . Pre oznaŸenie vzœa§nej polo§ky k–£Ÿa sa pou§¡va znak "*". Krok 3 s£vis¡ s analìzou zlo§enìch k–£Ÿov. Pre ka§d£ casœ zlo§en‚ho k–£Ÿa (Ÿi u§ je to jednoduchì alebo kompozitnì k–£Ÿ) je potrebn‚ n jsœ entity, ktorej k–£Ÿom je pr ve analyzovan  casœ zlo§en‚ho k–£Ÿa. V pr¡pade, §e tak to entita neexistuje, je potrebn‚ ju do d tov‚ho modelu zaviesœ ako oznaŸiœ ako "vlastn¡k" (znakom (o v hornom indexe). Vzœahy medzi entitami d tov‚ho modelu s£ zav dzan‚ v kroku 4. Vçetky entity so zlo§enìmi k–£Ÿmi musia byœ vo vzœahu so svojimi vlastn¡kmi. Takìto vzœah mus¡ platiœ pre vçetky polo§ky zlo§en‚ho k–£Ÿa, hoci je pr¡pustn‚ sp jaœ entitu so zlo§enìm s entitou so zlo§enìm k–£Ÿom, ktorì obsahuje iba niektor‚ polo§ky z p“vodn‚ho zlo§en‚ho k–£Ÿa (zlo§enì k–£Ÿ ni§çej £rovne). Po zaveden¡ vzœahu je potrebn‚ definovaœ jeho typ. Krok 5 predstavuje z vereŸnì krok pri vytv ran¡ d tov‚ho modelu. V tomto kroku sa vytvoria vzœahy medzi entitami referencovanìmi kompoziŸnìm k–£Ÿom s vzœa§nou polo§kou k entite referencovanej k–£Ÿom danìm touto vzœa§nou polo§kou (t to entita bude vlastn¡kom vo vytv ranom vzœahu). Po zaveden¡ vzœahu je potrebn‚ definovaœ jeho typ. Proces vytv rania d tov‚ho modelu je ilustrovanì na pr¡klade Ÿasti ent¡t probl‚mu z sielkov‚ho predaja. Postup tvorby d tov‚ho modelu je ilustrovanì na OBR.4.42. - OBR.4.46. OBR.4.42. tvorba d tov‚ho modelu - krok 1 OBR.4.43. tvorba d tov‚ho modelu - krok 2 OBR.4.44. tvorba d tov‚ho modelu - krok 3 OBR.4.45. tvorba d tov‚ho modelu - krok 4 OBR.4.46. tvorba d tov‚ho modelu - krok 5 Kroky £lohy 3.4. umo§åuj£ pomerne priamoŸiaro vytvoriœ d tovì model pre –ubovo–nì vìstup procesu normaliz cie. Vìslednì d tovì model m“§e byœ reprezentovanì analogicky ako na OBR.4.46., alebo po odstr nen¡ k–£Ÿov z reprezent cie jednotlivìch ent¡t dostaneme reprezent ciu ilustrovan£ na OBR.4.10. 4.7.5. éloha 3.5: Porovnanie a racionaliz cia entitn‚ho ------------------------------------------------------- modelu ------ Vstupy: - entitnì model z ¬asti 2 a ¬asti 3 Vìstupy: - logickì d tovì (entitnì) model Tìm, §e pre proces normaliz cie bola vybran  iba Ÿasœ ent¡t d tov‚ho modelu, vznik  probl‚m f£zie p“vodn‚ho d tov‚ho modelu (vytvoren‚ho v ¬asti 2) a normalizovanej Ÿasti d tov‚ho modelu (vytvoren‚ho v ¬asti 3). Spojenie tìchto dvoch modelov je mo§n‚ vykonaœ postupnou aplik ciou nasleduj£cich krokov: Krok 1 V kroku 1 sa do vytv ran‚ho d tov‚ho modelu zaved£ vçetky entity d tov‚ho modelu z ¬asti 2, ktor‚ vo vzœahoch vytstupuj£ ako vlastn¡ci. Tieto entity boli do modelu zaveden‚ na z klade çpecifickìch po§iadaviek pou§¡vate–a a je predpoklad, §e bud£ po§adovan‚ aj vo vytv ranom d tovom modele vo forme pr¡stupovìch ciest do datab zy. D tovì model z ¬asti 3 taktie§ m“§e obsahovaœ entity, ktor‚ vo vzœahoch vystupuj£ vo forme vlastn¡kov. Tieto entity boli zaveden‚ z d“vodov doplnenia chìbaj£cich vzœahov ku vçetkìm polo§k m zlo§enìch k–£Ÿov. Tieto entity bud£ vlo§en‚ do vytv ran‚ho modelu vtedy, ak ich zavedenie je zmyslupln‚, tzn. vyplìvaj£ z pou§¡vate–skìch po§iadaviek. Krok 2 Krok 2 zahråuje proces porovn vania zvyçnìch ent¡t a ich zav dzania do d tov‚ho modelu. Je potrebn‚ identifikovaœ rozdiely medzi deskripciami ent¡t a rozrieçiœ ich na z klade pou§¡vate–skìch po§iadaviek. Po vyrieçen¡ nezrovnalost¡ je mo§n‚ entity vkladaœ do d tov‚ho modelu. Krok 3 V kroku 3 je potrebn‚ porovnaœ vzœahy medzi entitami. Podobne ako v kroku 2, rozdiely s£ rieçen‚ na z klade pou§¡vate–skìch po§iadaviek a vìsledn‚ vzœahy s£ dodan‚ do vytv ran‚ho d tov‚ho modelu. Krok 4 Podstatou kroku 4 je vlo§enie kvantitat¡vnych £dajov do d tov‚ho modelu. Tieto £daje kvantifikuj£ jednak predpokladanì vìskyt danej entity v datab ze, ale kvantifikuj£ aj predpokladan£ n sobnosœ jednotlivìch vzœahov typu 1:M. 4.7.6. éloha 3.6: Porovnanie a racionaliz cia deskripcie -------------------------------------------------------- ent¡t ----- Vstupy: - deskripcie ent¡t z ¬asti 2 a ¬asti 3 Vìstupy: - logick‚ deskripcie ent¡t éloha 3.6. vytv ra vìsledn‚ deskripcie ent¡t na z klade porovn vania deskripci¡ ent¡t vo vìstupoch ¬asti 2 a ¬asti 3. V tejto f ze vìvoja syst‚mu vçak je mo§n‚ do deskripci¡ jednotlivìch ent¡t doplniœ ve–kosœ a odhad vìskytu jednotlivìch ent¡t. 4.8. ¬AS› 4: Logickì n vrh procesov ----------------------------------- Cie–om logick‚ho n vrhu je vytvorenie logickìch kostier pre jednotliv‚ primit¡vne procesy. Za tìmto £Ÿelom je potrebn‚ zoh–adniœ d“sledky logick‚ho d tov‚ho n vrhu na vçetky vìstupn‚ dokumenty ¬asti 2. N sledne je potrebn‚ katalogizovaœ vçetky primit¡vne procesy a definovaœ pre nich m¢d spracovania. Nakoniec je mo§n‚ prikroŸiœ k defin¡cii logickìch kostier procesov. Pre dosiahnutie cie–a s£ v ¬asti 4 zahrnut‚ nasledovn‚ £lohy: éloha_4.1: Rev¡zia vìstupnìch dokumentov F zy A éloha_4.2: Vytvorenie katal¢gu procesov éloha_4.3: Vytvorenie logickìch kostier procesov N slednosœ jednotlivìch £loh je ilustrovan  na OBR.4.47. OBR.4.47. logickì n vrh procesov 4.8.1. éloha 4.1: Rev¡zia vìstupnìch dokumentov F zy A ------------------------------------------------------ Vstupy: - entitno-funkŸn  matica - grafy hist¢rie ent¡t - deskripcia funkci¡ - data-dictionary Vìstupy: - aktualizovan  entitno-funkŸn  matica - aktualizovan‚ grafy hist¢rie ent¡t - aktualizovan  deskripcia funkci¡ - aktualizovanì data-dictionary Logickì d tovì n vrh vo v„Ÿçine pr¡padov sp“sobuje zmeny v d tovom modele. Tieto zmeny m“§u s£visieœ s modifik ciou existuj£cich ent¡t, zaveden¡m novìch ent¡t, alebo zruçen¡m existuj£cich ent¡t. Cie–om élohy 4.1. je aktualizovaœ dokumenty potrebn‚ k logick‚mu n vrhu procesov na z klade prevedenìch zmien v d tovom modele. Entitno-funkŸn  matica Modifik cie v entitno funkŸnej matici s£ vo v„Ÿçine pr¡padov pomerne jednoduch‚. Pre ka§d£ modifikovan£ entitu je potrebn‚ vykonaœ zodpovedaj£cu modifik ciu v matici. Pre ka§d£ zruçen£ entitu je potrebn‚ zodpovedaj£ci riadok v matici zruçiœ. Pre ka§d£ nov£ entitu je potrebn‚ v matici vytvoriœ novì riadok. Uveden‚ zmeny s£ pomerne jednoduch‚. Probl‚my m“§u nastaœ v pr¡pade, §e nov  entita vznikla spojen¡m alebo rozçtiepen¡m existuj£cich ent¡t. V tomto pr¡pade je potrebn‚ podrobnm  analìza riadkov p“vodnej entitno-funkŸnej matice. Grafy hist¢rie ent¡t Zmeny v grafe §ivotn‚ho cyklu ent¡t taktie§ nie s£ zlo§it‚. Pre ka§d£ modifik ciu vykonan£ s entitno-funkŸnou maticou je potrebn‚ vykonaœ zodpovedaj£cu modifik ciu v grafoch §ivotnìch cyklov ent¡t. Deskripcia funkci¡ KeÔ§e nastali modifik cie v d tovom modele, je mo§n‚ §e v opisoch procesov sa vyskytuj£ referencie na u§ neexistuj£ce alebo modifikovan‚ entity. Z tohoto d“vodu je potrebn‚ podrobne prejsœ vçetky popisy primit¡vnych procesov a tieto referencie aktualizovaœ. Data-dictionary Ka§dì novì d tovì element mus¡ byœ dokumentovanì v data-dictionary. 4.8.2. éloha 4.2: Vytvorenie katal¢gu procesov ---------------------------------------------- Vstupy: - fyzick‚ DFD po§adovan‚ho syst‚mu Vìstupy: - katal¢g procesov Primit¡vne procesy vo fyzickìch DFD vytv ran‚ho syst‚mu indikuj£ m¢d spracovania. M¢d spracovania je mo§n‚ vo vçeobecnosti rozdeliœ na on-line a batch. Tieto z kladn‚ m¢dy je mo§n‚ cleniœ podrobnejçie Ôalej: M¢d spracovania: on-line: - spr¡stupnenie - aktualiz cia batch: - na po§iadanie - spr¡stupnenie - aktualiz cia - denne - spr¡stupnenie - aktualiz cia - tì§denne - spr¡stupnenie - aktualiz cia - mesaŸne - spr¡stupnenie - aktualiz cia Po identifik cii m¢dov spracovania v syst‚me je mo§n‚ vytvoriœ katal¢g m¢dov spracovania. Ka§dì primit¡vny proces je mo§n‚ zaŸleniœ do definovan‚ho m¢du spracovania. Aby nebolo potrebn‚ do katal¢gu zav dzaœ vçetky primit¡vne procesy, existuje mo§nosœ zavedenia procesu z vyççej hierarchickej £rovne v pr¡pade, §e vçetky jemu podraden‚ procesu maj£ identickì m¢d spracovania. Pri zaraÔovan¡ procesov do katal¢gu je potrebn‚ zoh–adniœ aj proradenie dan‚ho procesu. Do katal¢gu bud£ zahrnut‚ iba tie procesy, ktorìch realiz cia je priraden  vytv ran‚mu poŸ¡taŸov‚mu informaŸn‚mu syst‚mu. Procesy s inìm priraden¡m (napr. konkr‚tnemu £radn¡kovi) do katal¢gu zahrnut‚ nebud£. Katal¢g procesov pre probl‚m z sielkov‚ho obchodu, ktor‚ho DFD s£ na OBR.4.7. a OBR.4.20., je ilustrovanì na OBR.4.48. OBR.4.48. katal¢g procesov Cie–om umieståovania procesov do katal¢gu je zoskupovanie procesov s rovnakìm m¢dom spracovania za£Ÿelom ich mo§n‚ho zoskupenia do programovìch modulov. Toto zoskupovanie vçak je potrebn‚ vytv raœ so zrete–om na ve–kosœ i rozsah spracovania definovan‚ho pre jednotliv‚ moduly. 4.8.3. éloha 4.3: Vytvorenie logickìch kostier procesov ------------------------------------------------------- Vstupy: - entitno-funkŸn  matica - grafy hist¢rie ent¡t - deskripcia funkci¡ - entitnì model - deskripcia ent¡t - katal¢g procesov - data-dictionary - çpecifik cia on-line dial¢gov Vìstupy: - mno§ina logickìch kostier procesov Vytvorenie logickìch kostier procesov doplåuje detaily spracovania k popisom jednotlivìch procesov, napr. postupnosœ modifik cie jednotlivìch ent¡t a çpecifik ciu jednotlivìch funkci¡ realizovanìch danìm procesom. Ka§d‚mu procesu v katal¢gu procesov je potrebn‚ priradiœ logick£ kostru. KeÔ§e n vrh logickìch kostier procesov sa bl¡§i k fyzickej çpecifik cii syst‚mu, metodol¢gia sa viac bl¡§i k doporuŸeniam ako k striktnìm pravidl m. Ka§d  logick  kostra procesu pozost va z hlaviŸky a postupnosti oper ci¡. HlaviŸka obsahuje kompletn£ dokument ciu procesu obsahuj£cu Ÿ¡slo procesu, n zov procesu, m¢d spracovania, frekvenciu aktiv cie, rozsah spracovania a struŸnì opis spracovania. Ka§dì proces je mo§n‚ definovaœ ako mno§inu vykon vanìch oper ci¡ Oper cie m“§u prev dzaœ modifik ciu entity, overenie vstupu, form tovanie vìstupu, alebo realzovaœ vìpoŸet. Popis oper ci¡ m“§e maœ r“znorod£ formu. Pre ka§d£ oper ciu vçak je potrebn‚ definovaœ nasledovn‚ charakteristiky: - Ÿ¡slo oper cie - meno entity referencovanej oper ciou - aplikovate–nì stav entity - stav entity po vykonan¡ oper cie - oçetrenie vstupov, vìstupov alebo chìb - podrobnì popis spracovania realizovan‚ho danou oper ciou Pri vytv ran¡ kostier procesu je mo§n‚ vych dzaœ z entitno-funkŸnej matice. Entity referencovan‚ danìm procesom je mo§n‚ z¡skaœ spr¡stupnen¡m pr¡sluçn‚ho st’pca matice. Z grafu §ivotn‚ho cyklu danej entity je mo§n‚ z¡skaœ inform ciu o stave entity, v ktorom je dan  oper cia na dan£ entitu aplikovate–n . Z grafu je mo§n‚ z¡skaœ taktie§ inform ciu o stave entity po vykonan¡ danej oper cie. Podstata spracovania pre ka§d£ oper ciu m“§e byœ vyjadren  r“znymi formami: v prirodzenom jazyku, v çtrukt£rovanom jazyku, pomocou rozhodovac¡ch tabuliek alebo stromov, alebo v pseudo-k¢de. Pou§¡van  je i kombin cia spomenutìch techn¡k. Pri opise spracovania je potrebn‚ zahrn£œ i spracovanie neoŸak vanìch stavov. V tomto bode je mo§n‚ pou§iœ rozç¡ren‚ grafy §ivotn‚ho cyklu ent¡t obsahuj£ce spracovanie neoŸak vanìch situ ci¡. Opis spracovania neçtandardnìch situ ci¡ vçak v mnohìch pr¡padoch bìva ove–a komplikovanejçie ako vlastnì opis spracovania. Pri oçetrovan¡ nesœandardnìch situ ci¡ m“§e byœ k danej oper cii pripojen  referencia na çpeci lnu funkciu pre oçetrenie ist‚ho druhu neçtandardnej situ cie. Pri opise kostry procesu je potrebn‚ doplniœ taktie§ inform cie o syst‚movìch vstupoch a vìstupoch realizovanìch danìm procesom. Podrobn  çpecifik cia nie je potrebn , postaŸuje iba referencia na çpecifik ciu pr¡sluçn‚ho vstupu, vìstupu, alebo dial¢gu. V pr¡pade vstupov je vhodn‚ pri opise oper cie definovaœ referenciu na çpeci lnu proced£ru valid cie vstupuj£cich £dajov. Pr¡klad logickej kostry procesu pre proces kontroly solventnosti z kazn¡ka je ilustrovanì na OBR.4.49. OBR.4.49. logick  kostra procesu Na obr zku OBR.4.49 obsahuje hlaviŸka kostry procesu nasledovn‚ inform cie: - meno syst‚mu, v ktorom sa danì proces nach dza - autor, ktorì logick£ kostru procesu vytvoril - d tum vytvorenia logickej kostry - strana (poradie v r mci popisov logickìch kostier vçetkìch procesov) - Ÿ¡slo procesu pod–a katal¢gu procesov - meno procesu pod–a jeho n zvu v DFD - m¢d spracovania (z katal¢gu procesov) - frekvencia aktiv cie (z analìzy zaœa§enia) - rozsah spracovania reprezentovan‚ho procesom (z analìzy zaœa§enia) Opis ka§dej oper cie v logickej kostre procesu obsahuje nasledovn‚ inform cie: - Ÿ¡slo oper cie - poradie v r mci zoznamu oper ci¡ kostry procesu - meno entity - meno entity v d tovom modeli, ktor  je vykonan¡m danej oper cie ovplyvnen . Ka§d  oper cia by mala ovplyvåovaœ iba jednu entitu, hoci ju iba Ÿ¡ta - efekt na entitu - sp“sob ovplyvnenia entity, ktorì je mo§n‚ z¡skaœ z entitno-funkŸnej matice - status entity pred vykonan¡m oper cie - stav entity, v ktorom sa oper cia aplikuje. Tento stav mus¡ byœ toto§nì s niektorìm zo stavov v grafe §ivotn‚ho cyklu entity - status entity po vykonan¡ oper cie - stav entity po vykonan¡ oper cie v poŸiatoŸnom stave. Tento stav mus¡ byœ toto§nì z nasleduj£cim stavom po vykonan¡ oper cie v grafe §ivotn‚ho cyklu entity - popis oper cie - struŸnì popis spracovania realizovan‚ho danou oper ciou. Pri tomto opise sa vyu§¡va najŸastejçie prirodzenì jazyk alebo çtrukt£rovanì jazyk. - referencia proced£ry via§£cej sa k oper cii sa pou§¡va ak nie je mo§n‚ v opise oper cie dostatoŸne podrobne çpecifikovaœ spracovanie realizovan‚ danou oper ciou. T to referencia m“§e reprezentovaœ v„zbu na rozhodovaciu tabu–ku, rozhodovac¡ strom, algoritmus, alebo validaŸn‚ pravidl  (napr. V1, V2 na OBR.4.49), ktor‚ toto spracovanie popisuj£ dostatoŸne podrobne. - referencia çpecifik cie vstupu alebo vìstupu via§£ceho sa k danej oper cii - ak sa pri oper cii pou§¡va vstup alebo vìstup, toto miesto referencuje zodpovedaj£cu çpecifik ciu (napr. I1 a I2 v OBR.4.49). - referencia çpecifik cie oçetrenia neçtandardnej situ cie via§£cej sa k danej oper cii - v„zba na podrobn£ specifik ciu sp“sobu oçetrenia neçtandardnej situ cie. Neçtandardn  situ cia m“§e byœ definovan  v grafoch §ivotnìch cyklov ent¡t, alebo pri valid cii zad vanìch £dajov (napr. E1 a E2 v OBR.4.49). 4.8.4. Rev¡zia F zy B --------------------- Vstupy: - entitnì model - deskripcie ent¡t - n vrh kostier procesov Vìstupy: - ods£hlasenì entitnì model - ods£hlasen‚ deskripcie ent¡t - ods£hlasen‚ n vrhy kostier procesov Cie–om rev¡zie F zy B je ods£hlasenie vytvoren‚ho logick‚ho n vrhu s pou§¡vate–mi a overenie konzistentnosti vytvoren‚ho logick‚ho n vrhu. Kostra ka§d‚ho procesu by mala byœ simulovan  oproti d tov‚mu modelu, aby sa zabr nilo mo§nìm chyb m a nezrovnalostiam. 4.9. ¬AS› 5: Fyzickì n vrh -------------------------- Vìstupom Ÿasti 3 je logickì n vrh syst‚mu, ktorì je nez vislì od harv‚ru a softv‚ru, na ktorom bude realizovanì. Hlavnou £lohou fyzick‚ho n vrhu je transform cia logick‚ho n vrhu do fyzick‚ho n vrhu, ktorì zoh–adåuje ohraniŸenia zvolen‚ho prostredia. Vìsledok fyzick‚ho n vrhu je teda z vislì na konkr‚tnej zvolenej harv‚rovej a softv‚rovej platforme. D“le§itou £lohou fyzick‚ho n vrhu je dosiahnuœ s£lad s po§iadavkami na vìkonnosœ a vyu§¡vanie zdrojov vytv ran‚ho syst‚mu. V etape fyzick‚ho n vrhu je potrebn‚ vykonaœ odhady jednotlivìch po§adovanìch charakterist¡k (kritickìch atrib£tov) a na z klade tìchto hodn“t pod–a potreby modifikovaœ logickì a n sledne n vrh syst‚mu. ¬asœ fyzick‚ho n vrhu sa sklad  z nasledovnìch £loh: éloha_5.1: æpecifik cia çtrukt£ry s£borov a datab zy éloha_5.2: æpecifik cia pr¡stupovìch ciest éloha_5.3: Vytvorenie çpecifik ci¡ programov éloha_5.4: Prisp“sobenie n vrhu éloha_5.5: Vytvorenie implementaŸn‚ho pl nu éloha_5.6: Vytvorenie pou§¡vate–skìch manu lov éloha_5.7: Vytvorenie technickej dokument cie N slednosœ a informaŸn‚ v„zby medzi jednotlivìmi £lohami s£ ilustrovan‚ na OBR.4.50. OBR.4.50. fyzickì n vrh 4.9.1. éloha 5.1: æpecifik cia çtrukt£ry s£borov a datab zy ----------------------------------------------------------- Vstupy: - entitnì model - deskripcia ent¡t - logick‚ kostry procesov - data-dictionary Vìstupy: - çpecifik cia fyzickej çtrukt£ry s£borov a datab zy Cie–om tejto £lohy je defin¡cia s£borov alebo sch‚my datab zy obsahuj£ca defin¡ciu jednotlivìch polo§iek s£borov. S£Ÿasne s vytv ran¡m tejto defin¡cie sa bud£ doplåovaœ chìbaj£ce £daje do data-dictionary. {Prvìm krokom je anot cia logick‚ho modelu mno§inou s¡piek ukazuj£cich vstupn‚ body d tov‚ho modelu. Pod vstupnìm bodom budeme rozumieœ miesto, cez ktor‚ bude pou§¡vate– pristupovaœ k inform ci m vo vytv ranom syst‚me. Entity na vrchole hierarchie musia byœ zaraden‚ do mno§iny vstupnìch bodov. Na OBR.4.51. je ilustrovanì anotovanì d tovì model z OBR.4.46. OBR.4.51. anotovanì d tovì model Vìznamnìm zdrojom inform ci¡ pri urŸovan¡ vstupnìch bodov s£ kostry procesov. Analìzou jednotlivìch kostier je mo§n‚ doplniœ u§ existuj£cu mno§inu vstupnìch bodov. Nasleduj£ce krokky n vrhu çtrukt£ry s£borov a datab zy z visia od konkr‚tneho prostredia. Mo§no vçak vytvoriœ doporuŸenia pre konverziu do typov datab zovìch modelov. Konverzia do indexovanìch sekvenŸnìch s£borov --------------------------------------------- DoporuŸenia k prevedeniu konverzie do indexovanìch sekvenŸnìch s£borov s£ analogick‚ postupu pri defin¡cii logickìch £dajov vo F ze A. V prvom kroku sa prirad¡ s£bor ka§dej entite na vrchole hierarchie ent¡t. V konkr‚tnom pr¡pade mo§no uva§ovaœ aj o vstupnìch bodoch d tov‚ho modelu. V pr¡klade na OBR.4.50. sa priradia s£bory entit m z kazn¡k a d tum. Pre ka§d£ entitu s priradenìm s£borom sa na z klade vzœahov v entitnom modele identifikuj£ podraden‚ entity. Konverzia podradenej entity do s£boru m“§e byœ vykonan  jednìm z nasleduj£cich sp“sobov: 1. entita m“§e byœ zaraden  ako opakuj£ca sa skupina polo§iek do z znamu v s£bore reprezentuj£com nadraden£ entitu 2. entita sa m“§e staœ novìm typom z znamu v s£bore pre nadraden£ entitu 3. pre entitu je mo§n‚ vytvoriœ novì s£bor Opakovan¡m tohoto postupu sa postupne zakomponuj£ vçetky entity d tov‚ho modelu do s£borov. Jeden z mo§nìch sp“sobov konverzie d tov‚ho modelu do syst‚mu s£borov je ilustrovanì na OBR.4.51. OBR.4.51. konverzia d tov‚ho modelu do s£boru Konverzia do sieœovej sch‚my ---------------------------- Pri konverzii do sieœovej sch‚my sa ka§d  entita transformuje na z znam. Z tohoto d“vodu je potrebn‚ pre ka§d£ entitu d tov‚ho modelu çpecifikovaœ nasledovn‚ parametre: meno entity (z znamu) - jednoznaŸn‚ meno, ktor‚ sa bude pou§¡vaœ v sch‚me identifik tor z znamu - jednoznaŸn‚ cislo identifikuj£ce typ z znamu umieståovac¡ m¢d - met¢da umieståovania na pam„œovom m‚diu V praxi je mo§n‚ pou§iœ dva umieståovacie m¢dy: CALC a VIA. V m¢de CALC je z k–£Ÿa odvoden‚ cislo str nky (napr. hashovacou met¢dou), na ktorej bude danì z znam uchov vanì. V r mci danej str nky bude z znam umiestnenì na prv£ vo–n£ poz¡ciu a bude spojenì s CALC mno§inou pre dan£ str nku. Znamen  to, §e z znamy s CALC umieståovac¡m m¢dom je mo§n‚ spr¡stupåovaœ priamo. Tento m¢d sa pou§¡va pre vçetky vstupn‚ body d tov‚ho modelu. Umieståovac¡ m¢d VIA sa pou§¡va pre podraden‚ entity. V tomto pr¡pade bude z znam vo VIA m¢de umiestnenì Ÿo mo§no najbli§çie k nadradenej entite (z znamu). Podraden‚ z znamy bud£ zoskupen‚ okolo nadraden‚ho z znamu a je mo§n‚ ich spr¡stupåovaœ iba cez nadraden£ entitu. Vzœah nadradenej a podradenej entity sa v tomto pr¡pade nazìva mno§ina. Parametre z znamu s£ ilustrovan‚ na OBR.4.52. OBR.4.52. parametre z znamu pri sieœovej sch‚me Pre ka§dì typ z znamu (entitu) a na neho nav„zuj£ce vzœahy je mo§n‚ çpecifikovaœ çesœ parametrov: meno mno§iny - jednoznaŸn‚ meno, ktor‚ sa bude v sch‚me pou§¡vaœ usporiadanie mno§iny - urŸuje miesto, na ktor‚ bude vkladanì danì z znam, Ÿ¡m definuje poradie z znamov meno d t - tento parameter je potrebnì pre usporiadan‚ z znamy. Referencuje d tov£ polo§ku, ktor  sa pou§ije pri usporiadavan¡ z znamov smern¡ky - defin¡cia v„zieb medzi nadradenìmi a podradenìmi z znamami pravidl  pre vzœahy - umo§åuj£ specifik ciu typu uchov vania a Ôalç¡ch k–£Ÿov duplik ty - tento parameter je potrebnì pre usporiadan‚ mno§iny. Definuje sp“sob oçetrovania vìskytu viacerìch z znamov s identickou hodnotou k–£Ÿa. V konkr‚tnom pr¡pade pre entitu d tum je mo§ne definovaœ nasledovn‚ hodnoty parametrov: meno mno§iny: ODOSLANIE usporiadanie mno§iny: LAST meno d t: - smern¡ky: NEXT pravidl  pre vzœahy: AUTOMATIC duplik ty: NOT ALLOWED Konverzia do relaŸnìch tabuliek ------------------------------- KeÔ§e d tovì model je v 3.NF, ka§d  entita predstavuje relaŸn£ tabu–ku. Vzœahy v d tovom modele indikuj£ potenci lne spojenia relaŸnìch tabuliek. 4.9.2. éloha 5.2: æpecifik cia pr¡stupovìch ciest ------------------------------------------------- Vstupy: - logick‚ kostry procesov - çpecifik cia fyzickej çtrukt£ry s£borov a datab zy Vìstupy: - mno§ina pr¡stupovìch ciest k entit m Cie–om tejto £lohy je çpecifikovaœ sp“sob spr¡stupåovania ent¡t pre ka§d£ oper ciu v kostr ch procesov. Ka§dì n vrh logickej kostry procesu je prepracovanì na z klade fyzick‚ho n vrhu datab zy alebo çtrukt£ry s£borov. Kostra procesu definuje meno entity, efekt aplik cie oper cie, stav pred a po aplikovan¡ oper cie. Priradenie pr¡stupovej cesty jednotlivìm oper ci m mus¡ urŸiœ spp“sob dosiahnutia po§adovan‚ho efektu na entitu. 4.9.3. éloha 5.3: Vytvorenie çpecifik ci¡ programov --------------------------------------------------- Vstupy: - logick‚ kostry procesov - pr¡stupov‚ cesty Vìstupy: - mno§ina programovìch çpecifik ci¡ Programov‚ çpecifik cie tvoria Ÿasœ dokument cie, ktor  sa odovzd va implementaŸn‚mu t¡mu. Programov  specifik cia by mala poskytovaœ jasn£, £pln£, korektn£ a jednoznaŸm£ specifik ciu spracovania realizovan‚ho danìm programom umo§åuj£cu k¢dovanie a testovanie programu. Form t programovìch çpecifik ci¡ je z vislì na vytv ranej aplik ci¡ a çtandardoch firmy. Programov  specifik cia by vçak mala obsahovaœ aspoå nasledovn‚ inform cie: - Ÿ¡slo programu a meno programu - çtruŸn  charakteristika programu - po§adovanì pr¡stup k £dajom - form ty obrazoviek vstupov a vìstupov - n vrh menu a dial¢gov - popis po§adovan‚ho spracovania 4.9.4. éloha 5.4: Prisp“sobenie n vrhu -------------------------------------- Vstupy: - çpecifik cia fyzickej çtrukt£ry s£borov a datab zy - çpecifik cia programov Vìstupy: - prisp“soben  çpecifik cia fyzickej çtrukt£ry s£borov a datab zy - prisp“soben  çpecifik cia programov Prisp“sobovanie n vrhu m  za cie– zabezpeŸiœ s£lad z po§iadavkami na vìkonnosœ a vyu§¡vanie zdrojov pre vytv ranì syst‚m. Po§iadavky na vìkonnosœ m“§u zahråovaœ cas potrebnì pre vykonanie batch spracovania, doby odozvy a zotavenia z poruchy. Po§iadavky na bezpeŸnosœ a sp“sob spr¡stupåovania a ochrany £dajov m“§u taktie§ vplìvaœ na vìsledn£ vìkonnosœ syst‚mu. Po§iadavky na vyu§¡vanie zdrojov m“§u obsahovaœ defin¡ciu rozsahu vyu§¡vanìch pam„œovìch m‚di¡ a zariaden¡. Po§iadavky çpecifikovan‚ vo F ze A je potrebn‚ pretransformovaœ do fyzickìch po§iadaviek, ktor‚ je mo§n‚ pou§iœ ako etal¢ny pri meran¡ vlastnost¡ vytv ran‚ho syst‚mu. Pre tento £Ÿel je potrebn‚ odhadn£œ vlastnosti syst‚mu pri on-line a batch spracovan¡. Ak sa po§iadavky uk §u ako nedosiahnute–n‚, je potrebn‚ prepracovaœ Ÿasœ syst‚mu, alebo sa dohodn£œ na zmen ch v po§iadavk ch. Prisp“sobovanie n vrhu nie je jednor zov  aktivita. N vrh je mo§n‚ prisp“sobovaœ i poŸas implement cie, kde na z klade presnejç¡ch inform ci¡ o implementovanìch Ÿastiach je mo§nì n vrat k predch dzaj£cim etap m. SPâSOBY VYLEPæOVANIA VíKONNOSTI V praxi je mo§n‚ pou§iœ nieko–ko pr¡stupov k vylepçovaniu vlastnost¡ syst‚mu. Jednìm z pr¡stupov je analìza n vrhu datab zy. Zmenou met¢d indexovania, ve–kost¡ s£borov a z znamov je mo§n‚ dosiahnuœ optim lne spracovanie. Duplik ciou £dajov umo§åuj£cou paraleln‚ spracovanie je mo§n‚ taktie§ zvìçiœ priepustnosœ syst‚mu. Òalç¡m pr¡stupom je obmedzenie poskytovanìch slu§ieb a pou§¡vate–sk‚ho komfortu za £Ÿelom zefekt¡vnenia pr ce syst‚mu. Odstr nenie pr¡stupu k £dajov pomocou viacerìch k–£Ÿov, prechodom z on-line na batch m¢d spracovania predstavuj£ typick‚ pr¡klady. 4.9.5. éloha 5.5: Vytvorenie implementaŸn‚ho pl nu -------------------------------------------------- Vstupy: - syst‚mov  çpecifik cia Vìstupy: - pl n implement cie Analytickì t¡m z¡skal v procese analìzy a n vrhu dostatoŸn‚ inform cie o vyv¡janom syst‚me na to, aby bolo mo§n‚ odhadn£œ implementaŸn‚ n roky. Tieto inform cie musia byœ transformovan‚ do podrobn‚ho pl nu implement cie. Pod implement ciou v tomto pr¡pade budeme rozumieœ k¢dovanie, testovanie, akceptaŸn‚ testovanie a zav dzanie syst‚mu do prev dzky. 4.9.6. éloha 5.6: Vytvorenie pou§¡vate–skìch manu lov ----------------------------------------------------- Vstupy: - vçetka syst‚mov  dokument cia Vìstupy: - ŸiastoŸne dopracovan‚ pou§¡vate–sk‚ pr¡ruŸky Pou§¡vate–k  pr¡ruŸka mus¡ pou§¡vate–ovi poskytovaœ dostatoŸn‚ inform cie pre efekt¡vnu pr cu so syst‚mom. Pou§¡vate–sk  pr¡ruŸka definuje rozhranie medzi poŸ¡taŸovìm syst‚mom a –uÔmi okolo. Pou§¡vate–sk  pr¡ruŸka m“§e obsahovaœ n Ÿrt informaŸn‚ho toku pomocou DFD. Ka§d  funkcia syst‚mu vçak mus¡ byœ podrobne zdokumentovan . Pozornosœ treba venovaœ hlavne opisu vstupov, vìstupov a dial¢gov. 4.9.7. éloha 5.7: Vytvorenie technickej dokument cie ---------------------------------------------------- Vstupy: - vçetka syst‚mov  dokument cia Vìstupy: - ŸiastoŸne dopracovan  technick  dokument cia Technick  dokument cia predstavuje podrobnì opis jednotlivìch modulov syst‚mu. S£Ÿasœou tejto dokument cie bìva d tovì model s podrobnìm opisom sp“sobu spracovania pre vçetky syst‚mov‚ funkcie. Rovnako je potrebn‚ do technickej dokument cie zahrn£œ i popis proced£r pre spr vu syst‚mu a jeho prev dzku. 4.10. SSADM pre mal‚ syst‚my ---------------------------- V pr¡pade vìvoja menç¡ch syst‚mov je vhodn‚ obmedziœ rozsah vykon vanìch £loh, preto§e vynalo§en‚ usilie pri realiz cii jednotlivìch £loh nemus¡ byœ £mern‚ vìsledku. OBR.4.53. ilustruje postup pri çtrukt£rovanej analìze a n vrhu syst‚mov s menç¡m rozsahom. OBR.4.53. SSADM pre mal‚ syst‚my Model obsahuje z ¬asti 1 iba élohu 1.1 "Vyçetrenie s£Ÿasn‚ho syst‚mu" a élohu 1.6. "Vytvorenie zoznamu probl‚mov a po§iadaviek". Form lne modelovanie s£Ÿasn‚ho syst‚mu nie je vykon van‚. Vstup £loh 2.1. a 2.2. zabezpeŸcuj£cich vytvorenie logick‚ho modelu po§adovan‚ho syst‚mu je obmedzenì iba na zoznam po§iadaviek. Tieto £lohy s£ z h–adiska analytika pomerne n roŸn‚, preto§e je potrebn‚ vytv raœ model po§adovan‚ho syst‚mu priamo. KeÔ§e rozsah modelovan‚ho syst‚mu je menç¡, je t to £loha zvl dnute–n . PoŸet alternat¡v rieçenia pre mal‚ syst‚my bìva pomerne n¡zky. V mnohìch aplik ci ch, zalo§enìch najm„ na mikropoŸ¡taŸoch, je v podstate iba jedna alternat¡va. Vytv ranie vz jomnìch referenci¡ medzi DFD a d tovìm modelom sa nevykon va. élohy 3.2. a§ 3.6. s£ zl£Ÿen‚ do dvoch £loh. D tovì model sa prev dza do 3.NF, na z klade ktorej sa dopracuje d tovì model, deskripcie ent¡t a data dictionary. V £loh ch 4.2 a 4.3. sa vytv raj£ kostry procesov. V tomto pr¡pade sa pri n vrhu kostier nepou§¡vaj£ popisy funkci¡ a grafy hist¢rie ent¡t. Tak‚to obmedzenie je vçak op„œ mo§n‚ iba pre mal‚ syst‚my. Vìstupy f zy logick‚ho n vrhu s£ ideentick‚ s vìstupmi pri neredukomanom modele. N vrh m“§e pokraŸovaœ fyzickìm n vrhom.