Skúška z programovania

Skúška z programovania pre 1i, 1MI a 1FI

14.1.2000 po

Napíšte program, pomocou ktorého budeme sledovať správanie myši v labyrinte:

labyrint sa nachádza v štvorcovej sieti - niektoré políčka sú voľné, na niektorých je stena a niektoré sú preklápacie -- v istých situáciách sú priechodné;
malá myška sa náhodne pohybuje po labyrinte a hľadá políčko, na ktorom je syr;
náhodný pohyb znamená, že myška si náhodne vyberie smer a ak je tým smerom voľné políčko, tak tam vojde;
myška je zobrazená jednou zo štyroch bitmáp (mys1.bmp, mys2.bmp, ...) podľa toho, v akom smere je natočená (sú 4 možné smery natočenia a teda aj pohybu) - tieto bitmapy majú priesvitnú farbu červenú;
preklápacie políčka sú troch typov: modré, červené a žlté a každé z nich je v jednom z dvoch stavov: priechodné (malý ihlan) alebo nepriechodné (veľký ihlan) - v každom momente sú priechodné len políčka jednej farby ostatné dva typy (farby) sú nepriechodné;
prepínanie priechodnosti realizujte, napr. nejakými troma klávesmi -- každý kláves zapne priechodnosť jednou farbou.

V súboroch lab1.bmp, ..., lab9.bmp nájdete zodpovedajúce bitmapy pre políčka labyrintu. Labyrint realizujte pomocou komponentu StringGrid, ktorý má políčka veľkosti 50x50 pixelov -- tento nebude väčší ako 10 riadkov po 15 stĺpcov. V programe zadefinujte triedu Hra, ktorá bude obsahovať všetky potrebné dátové štruktúry (informácie o políčkach, pozíciu myši, bitmapy a pod.) a metódy na načítanie labyrintu zo súboru , nakreslenie jedného políčka labyrintu do Canvasu StringGridu, náhodný pohyb myši a pod.

Labyrint je definovaný v textovom súbore labyrint.txt -- každý znak popisuje jedno políčko labyrintu (súbor je korektný):

'.' - voľné políčko;
'+' - štartová pozícia myši;
'*' - pozícia políčka so syrom;
'x' - stena;
'a', 'b', 'c' - preklápacie políčka troch typov -- farieb;

Ak myš príde na políčko so syrom, už z tohoto políčka neodíde, len sa náhodne vrtí na mieste.

Napíšte program, ktorý bude robiť nasledovný efekt:

ak budeme pomocou myši (so zatlačeným ľavým tlačidlom) kresliť niečo do plochy, tak samotná kresba sa na obrazovke neobjavuje hneď , ale kreslí ju korytnačka s nejakým malým krokom;
takto môžeme na obrazovke nakresliť viac útvarov a tieto sa postupne objavia -- t.j. ak myš pustíme a začneme kresliť niekde inde, tak korytnačka tiež tento úsek preskočí (so zdvihnutým perom).

Zadefinujte typ prikaz a triedu mojaKor (deklaráciu môžete mierne zmeniť):

type

prikaz = record typ:(tph,tpd); bod:TPoint end;

mojaKor = class(kor)
    plan:array of prikaz;
    ix:integer;
    constructor Create;
    procedure pridajPD(x,y:integer);
    procedure pridajPH(x,y:integer);
    procedure urobKrok;
end;

Počas kreslenia myšou po ploche budete body kresby ukladať korytnačke do dynamického poľa plan a to buď typu tph alebo tpd, podľa toho, či sa do príslušného bodu treba dostať so zdvihnutým perom (tph) alebo spusteným (tpd). Metódy pridajPH a pridajPD pridávajú do tohoto dynamického poľa vety príslušného typu.

Metóda urobKrok spraví jeden malý krok z obrázku (z poľa plan), pričom spracovávaný bod (ku ktorému sa korytnačka blíži) má index v stavovej premennej ix. Dĺžka elementárneho kroku je v konštante programu krok (môže mať hodnotu napr. 3). Korytnačka pri kreslení čiary nesmie prejsť dlhší úsek ako krok -- ak je veľmi blízko cieľového bodu, tak sa do neho presunie priamo.

© AB	Skúška Z10/2000