vstup do neurónu - je funkciou jednotlivých vstupov
prichádzajúcich od predsynaptických neurónov. Vo väè¹ine
prípadov je to súèet týchto vstupov uva¾ovaných s
urèitými váhami,
napríklad vstup do teho neurónu, ktorý má N predsynaptických neurónov, môže byť vyjadrený v tvare
(2.3)
kde
sú synaptické váhy,
sú výstupy
z neurónov, s ktorými je prepojený,
je prah
neurónu i.
Rovnica ( 2.3) mô¾e byť prepísaná v tvare
(2.4)
kde
.
Prah je
vlastne vstup do neurónu z vonkaj¹ieho sveta, teda nie z
iných neurónov. To znamená, ¾e v prípade, ak nie sú ¾iadne
vstupy do vy¹etrovaného neurónu
z ostatných neurónov ,
potom vstupom do neurónu je iba prah .
Neuróny, ktoré majú takýto vstup nazývame tie¾ sigma
neuróny.
aktivaèná funkcia neurónu
U¾ v tomto momente sa musíme zaèať pozerať na NN ako na
dynamický systém, teda systém závislý na èase. Mô¾eme
hovoriť o stave neurónu v èase
resp. v èase .
Aktivaèná funkcia neurónu je funkciou vstupu do neurónu .
Teda stav neurónu
je definovaný premennou
v tvare
(2.5)
Funkciu budeme nazývať aktivaènou funkciou neurónu.
Sú známe aktivaèné funkcie rôznych tvarov. Uvedieme prehľad
tých najdôle¾itej¹ích. Pôjde o aktivaèné funkcie
závislé iba na vstupe.
1.
Lineárna funkcia
(2.6)
2.
Funkcia signum
(2.7)
Neuróny s takouto aktivaènou funkciu sa nazývajú
tie¾
McCulloch-Pittsove neuróny. Tvar tejto funkcie je zobrazený na obr. 2.3
Obrázok 2.3:
Príklady aktivačnej funkcie neurónu
3.
Po èastiach lineárna
funkcia
Táto funkcia má tvar
(2.8)
4.
Sigmoidálna funkcia, ktorá má tvar
(2.9)
kde
je parameter strmosti sigmoidy. Táto funkcia je
dosť be¾ná a pri ¹túdiu sa s òou èasto stretneme.
Existuje e¹te mno¾stvo ďal¹ích aktivaèných
funkcií.
Obrázok 2.4:
Aktivačné funkcie neurónu
výstupná funkcia
neurónu je taktie¾ dôle¾itou súèasťou neurónu
ako procesnej jednotky. Vo v¹eobecnosti teda má tvar
(2.10)
Veľmi èasto je funkcia
identickou
funkciou, tj. ,
pre všetky .
Z toho vyplýva, ¾e
(2.11)
Napriek tomu je nutné rozlí¹ovať funkciu
od funkcie
,
a pri ¹túdiu NN poèítať aj s
mo¾nosťou neindentickej výstupnej funkcie.