Všeobecne pod GS NN rozumieme stav, kedy neuróny NN zotrvávajú v nejakom
stave3.4. Ak si
predstavíme NN,ktorá má
neurónov, ktoré majú stavy
,
potom pod globálnou stabilitou rozumieme vo všeobecnosti stav
(3.13)
Na vyšetrovanie GS NN by bolo vhodné mať funkciu, ktorá stavy týchto
neurónov vyjadrí integrálne nejakou skalárnou formou. Vo všeobecnosti
na popis GS je dobrá funkcia, ktorá tranformuje M-rozmerný priestor
stavou do jedného skalárneho čísla. Teda
(3.14)
V teórii NN sa popisuje základná tzv. priama metóda Ljapunova
popisujúca
GS NN. Majme teda NN s
neurónmi, ktoré majú stavy
.
Nech
sú splnené nasledovné požiadavky:
1.
ak
a platí, že ,
ak všetky
2.
je holomorfná, t.j. existujú prvé defivácie podľa
3.
pre
, teda
po nejakom čase (), bude suma stavov
menšia ako konštanta
.
4.
ak vieme zostrojiť funkciu
pre ktorú platí, že
(3.15)
pre všetky
potom funckia
sa nazýva Ljapunovova funkcia energie NN, popisuje
GS NN a pre stabilné NN .
Táto funkcia skutočne
realizuje tranformáciu stavov neurónov NN pomocou skalárnych
hodnôt. Uvedená metóda vyšetrovania stability je pre popis NN
základnou a od nej sa odvádzajú ďalšie metódy popisujúce
jednotlivé typy NN ( Cohen-Grossbergova resp.
Cohen-Grossberg-Koskova teoréma).
Pre FF NN má význam hovoriť o GS NN len v procese učenia. V procese mimo
učenia3.5 tam principiálne nemôže dôsť k nestabilite
NN. Pri RC NN však má význam hovoriť o stabilite pri učení ako aj mimo neho,
vzhľadom na existenciu rekurentných prepojení. Teda, ak je RC NN počas učenia
stabilná, teoreticky mimo učenia môže na vstup NN prísť nejaký vstup, ktorý
NN urobí nestabilnou3.6.
Záverom tejto časti je treba podčiarknuť dôležitosť neurodynamiky hlavne
v prípade vývoja nových učiacich metód. Už navrhnuté metódy učenia NN sa
vyznačujú GS. Tabuľka prezentuje význam vyšetrovania
GS pri rôznych topológiach NN (kvôli prehľadnosti).