Predstavme si n-senzorov umiestnených na rôznych miestach.(viď
obr. 4.1) Tieto senzory produkujú signály
.
Signály sa potom s určitými váhami
integrujú do výstupného neurónu. My chceme mať na výstupe
nejaký výsledok, ktorý v procese učenia dobre poznáme .
Teda
ak
je výstup z výstupného neurónu, tak
Obrázok 4.1:
Schéma Wienerovho filtra
(4.1)
Nech je známy chybový rozdiel
(4.2)
Už v úvode je potrebné poukázať na principálnu rozdielnosť voči perceptrónu
tým, že kým pri perceptróne na vstup vstupovali vstupy iba z dvoch rôznych
tried, tu môžu byť usporiadané dvojice ()
patriace do mnohých skupín
a v podstate sa tu nejedná o dichotómiu. Topologický sú z pohľadu NN
Wienerov filter a perceptrón veľmi podobné. Teda môžeme definovať všeobecnú
chybovú funkciu v tvare
(4.3)
kde
je stredná hodnota kvadrátov všetkých rozdielov.
Základným problémom je teda nájsť také
,
pri ktorých
.
Takýto filter v oblasti spracovania signálov nazývame
Wienerov filter. Do určitej miery je pojem filter
trocha mätúci, ale ide o filtráciu vstupov. Je potrebné to chápať ako vhodné
priradenie výstupov k jednotlivým vstupom.
Ak do rovnice (4.3) dosadíme (4.2)
resp. (4.1), dostaneme nasledovný výraz:
(4.4)
Stredná hodnota je lineárna operácia preto môžeme urobiť nasledovné
upravy:
(4.5)
teraz si skúsme popísať jednotlivé funcie v rovnici (4.5) nasledovne
označme ako strednú hodnotu očakávaného výsledku
.
je kroskorelačná
funkcia medzi vstupmi in a
očakávanými výstupmi ev.
je autokorelačná
funkcia medzi samotnými vstupmi
navzájom
Teda pri hľadaní váh, ktoré by minimalizovali chybovú funkciu môžeme napísať
že
(4.7)
potom logicky pri hľadaní váh počítame s podmienkou
a dostávame z (4.7)
(4.8)
Potom systém l-rovníc (4.8) o n-neznámych
nazývame
Wienerovým systémom rovníc a filter s vypočítanými váhami voláme v teórii
signálov Wienerovým filtrom.