Hopfieldove siete (ďalej HS)predstavujú najednoduchšiu verziu
architektúry RC NN. Je potrebné pripomenúť, že táto
sieť sa skladá z duálnych neurónov (viď obrázok
2.1). Ďalej je potrebné si uvedomiť, že v prípade HS ide o asynchrónnu
činnosť celej HS, teda jednotlivé neuróny menia svoje stavy asynchrónne.
Tiež je nutné poznamenať, že zmeny SV sa realizujú podľa Hebbovbo pravidla.
Využitie takejto siete môže byť napr. pri
simulácii asociatívnej pamäte. Teda HS budeme učiť nejaké vzorky
si uchovať a potom po naučení takejto siete ak dáme na vstup nejakú
vzorku, očakávame, aby na výstupe bola tá istá, tj. HS ju mala v pamäti.
Celý proces teda môžeme rozdeliť do dvoch fáz a to
učenie ( zmena SV)
testovanie
Vstup do jednotlivých neurónov je vstup z externého sveta
a vstup z ostatných neurónov.
Obrázok 2.1:
Jednoduchá Hopfieldova sieť so 6 neurónmi
(2.1)
kde
(2.2)
adaptačné pravidlo je Hebbovho typu teda sa priamo prenáša aj na stavy
jednotlivých neurónov, o ktorých môžeme napísať, že
(2.3)
teda v konečnom dôsledku sa prejaví samotné rozšírené Hebbovo pravidlo, ktoré
hovorí, že SV sa zosilní, ak pred- a postsynaptický neurón sú rovnakého
znamienka a sa zoslabí, ak sú rôzneho znamienka. Teda2.1
(2.4)
Po naučení
má SV tvar
(2.5)
Po určitej dobe dôjde k GS HS. Ak budeme predpokladať symetrické SV
teda
a ak si zvolíme Ljapunovovu funkciu pre
energie HS v tvare
(2.6)
ak chceme aby HS našla svoju GS tak
musí byť záporná a prejavovať
klesajúci charakter, čo sa dá aj dokázať viď [5]. Problémom HS
je malé množstvo uchovateľných vzoriek. Jedná sa zhruba o
vzoriek
zo všetkých možných vzoriek.