3. Učenie a jeho paradigmy

Obsah

Vo všeobecnosti rozdeľujeme prístupy k učeniu do dvoch veľkých skupín:

kontrolované učenie - supervised learning (učenie s učiteľom), ktoré sa ďalej rozdeľuje do dvoch podskupín a to do
- štrukturálne učenie - tu rozoznávame dve skupiny metód a to :
  - autoasociačné - na prvý pohľad je nelogické, aby sme na vstup do NN dávali vzorku $\alpha$ a na výstup tú istú vzorku $\alpha$ . Teda NN sa musí tak adaptovať, aby to čo je na vstupe, bolo aj na výstupe. Takéto NN majú význam napr. pri simulácii pamäte apod.
  - heteroasociačné - tieto vlastne učia NN, že ku vstupu $\alpha$ patrí výstup $\beta$ . Teda NN sa naučí rozpoznávať vstupy a zatrieďovať ich, ako jej to povedal učiteľ.
- temporálne učenie - je v podstate heteroasociatívne učenie, ale na vstup musí prísť za čas sekvencia vstupov a až tejto sekvencii ako celku je priradený jeden výstup. Napr. iba sekvencia ťahov šachu v čase znamená výhru, alebo iba určitý časový vývoj ekonomických a iných parametrov môže znamenať vzrast ceny akcií na burze a pod.
nekontrolované učenie - unsupervised learning (učenie bez učiteľa).

CIG Homepage(E-mail us!)