Majme dáta z M-rozmerného príznakového priestoru. Tieto dáta majú svoju
informačnú hodnotu. Predpokladajme, že chceme prejsť z
M-rozmerného priestoru do menšieho N-rozmerného priestoru, ale s
podmienkou čo najmenšej informačnej straty. Takýto prechod
je transformáciou príkladového priestoru popísaného pôvodnými
príznakmi do príkladového priestoru, ktorého súradnice sú tvorené z
hlavných komponentov. V
klasickej matematike existuje rutinný prístup k hľadaniu
hlavných komponentov napr. v [10]. Cieľom tejto časti je
ukázať, že pomocou NN je tiež možné túto tranformáciu zvládnuť.
Konečná výhoda NN implementácie je vo využití výpočtovej
výhodnosti, hlavne pri paralelných systémoch. Táto procedúra
predstavuje zhustenie informácie pri zachovaní čo
najväčšej informačnej hodnoty dát. Dôležité je uvedomiť si, že
tento prístup predstavuje zhustenie, kde úplná
rekonštrukcia dát je problematická.
