V prípade nekontrolovaného učenia my vlastne poskytujeme NN len
vstupy a očakávame, že samotná NN s tými vstupmi niečo urobí. V podstate
nevieme výsledok spracovania, resp. nevieme ho presne. Aj v tomto prípade pojem učenia
je spojený so zmenou SV v NN. Samotné učenie sa skončí,
ak sa NN dostane do stavu GS (nie konvergencie5.1) a zmena SV .
Tento moment je spojený s neurodynamikou učebného procesu, ktorý by mal mať
vlastnosti procesu končiaceho v stave GS. V tomto prípade je neurodynamická
stránka problému veľmi dôležitá, lebo môže dôjsť k situácii nekonečného učenia.
Existujú však prípady, kedy NN osciluje v nejakých pevných bodoch, potom aj
toto chovanie je považované za GS systému a prejav NN ako
oscilátora a generátora "rozumných" výsledkov.
Základné skupiny úloh, ktoré sa môžu riešiť
pomocou FF NN s nekotrolovaným učením sú:
Pripomeňme si niektoré princípy nekontrolovaného učenia:
1.
Modifikácia SV vedie ku seba-zosilneniu. Tu je vhodné si pripomenúť
princípy tzv. rozšíreného Hebbovho učenia spomenuté v 2. kapitole vo vzťahu
(3.7). tento princíp sa vo veľkej miere používa aj pri tomto type učenia.
2.
Vzhľadom na cieľ zosilňovania SV nie je možné, aby všetky SV boli
zosilnené, a preto dochádza ku konkurenčnému chovaniu neurónov. Tento prístup sa
plne zobrazí v konkurenčnom učení, ked sa upravujú iba tie SV,ktoré
smerujú k víťaznému neurónu.
3.
Pri konkurenčnom učení sa po určitom čase prejavujú prvky
kooperačného správania sa. Tento fakt je založený na poznaní, že ak
nejaká SV je výrazne silná, tak potom postupne sa zosilňuje aj jej okolie
v zmysle Hebbovho adaptačného prístupu.