Skupina metód, ktoré charakterizujú nekontrolované učenie na RC NN, predstavujú
tzv. prístup typu " Adaptive Ressonance Theory"
(ďalej ART)3.1.
Vo všeobecnosti ich môžeme charakterizovať ako metódy s cieľom zhlukovania
dát. Tento prístup bol ovplyvnený samotným konkurenčným učením a impulzom vyplývajúcim
zo sledovania biologických systémov. Problémom zostáva neexistencia dôkazu
GS pri konkurenčnom učení, čo môže spôsobiť problémy v oblasti stability.
Určitým východiskom je riešenie problému postupnou redukciou
učiaceho parametra na .
Potom určite nastane GS, ale na
druhej strane NN nebude tak adaptívna3.2,
teda nebude vedieť reagovať na nové typy dát. Tento problém prvýkrát
zdôradnil Stefan Grossberg a nazval to dilema
stability-plasticity.
A práve prístup ART, kde ressonance znamená súlad medzi vstupom
a doteraz už identifikovanými zhlukmi, sa pokúša problém nejako vyriešiť.
Niekedy v literatúre sa stretávame s prívlastkom u týchto metód
stabilné metódy konkurenčného učenia. Boli vyvinuté ART1 pre binárne
vstupy, ďalej analógová verzia ART2 ako aj ďalšia verzia ARTMAP, ktorá
predstavuje kontrolované učenie typu ART.